Maltézski rytieri, vlastné pivo aj slávne bábky: Strakonice nie sú len ich dudák

Strakonice nájdete na juhu Čiech, na sútoku rieky Otavy a Volyňky. Mesto, ktoré preslávil legendárny Švanda Dudák so svojimi gajdami, sa v minulosti vždy malo čím pochváliť a inak tomu nie je ani dnes. Ako zo Strakoníc prezradili, historicky sa mesto stále spájalo s niečím konkrétnym a zaujímavým. Napríklad taká orientálna plstená pokrývka hlavy - takzvaný fez - sa pre arabský svet vyrábal práve v českých Strakoniciach. Sídlo tu mala tiež pýcha priemyslu v podobe Českej zbrojovky. Tá nepotrebovala ku sláve ani zbrane, stačili jej napríklad aj kvalitné motocykle. Samozrejme do tretice je tu i ten povestný strakonický dudák.

Hral na gajdy (dudy), hral, až ich čertom dal

Dávne časy hovoria, že Švanda dudák svojou hrou na gajdy roztancoval a potešil každého. Doslova tak počaroval aj peklu. To, že v jeden večer hrá priamo čertom, ani netušil. Uvedomil si to až pod šibenicou. Ak chcel dať od zlých mocností „ruky preč“, musel doslova obetovať pre neho to najcennejšie – gajdy. Položené na oltári miestneho kostola vtedy záhadne zmizli. Od tých čias si každý rok miestni túto udalosť pripomenú hrou na gajdy za oltárom kostola.  No a raz za dva roky sa Strakonicami gajdy rozozvučia počas medzinárodného festivalu gájd. Počuť je ich tu vtedy zo symfonického orchestra, ale aj z rockovej párty.

A zasa gajdy

Švandom dudákom to ale v Strakoniciach nekončí. Ešte je tu Jan z Rožmberka. Vysokopostavený člen rádu – takzvaný velkopřevor – sídlil na Strakonickom hrade začiatkom 16. storočia. Na svojom sídle túžil mať niečo výnimočné. A tak dal vyrobiť obrovské gajdy. Ich mech bol vyrobený z koží dvadsiatich kôz, mali osem píšťal a hralo na ne osem gajdistov. A tak sa dodnes hovorí – „Strakonický dudy, ty je slyšet všudy...“,  no a samotnému mestu aj Dudákov.

Strakonická lúka nemusí byť vždy v Strakoniciach

Zo Strakoníc upozornili aj na aktuálnu radosť z kvetinovej výzdoby. Kruhové objazdy, výzdoba centra mesta, hradu či súčasť podujatí - všade samé kvety. A ak vám niekto spomenie strakonickú lúku, nemusí to byť len nejaké to miesto v meste, ale aj vlastná zmes letničiek s rovnomenným názvom.

Bábkoherecké dosky, ktoré znamenajú svet

Mestské informačné centrum Strakonice pripomenulo nielen Švandu dudáka, ale aj dvoch ďalších „pánov.“ Hoci sú drevení, dostatočne sú známi. Reč je o Spejblovi a Hurvínkovi, ktorých autorom je rodák zo Strakoníc – bábkoherec Josef Skupa. Každý rok ho tu pripomínajú „Skupovy Strakonice“, súťažná prehliadka bábkového divadla.

Na hrade páni aj kňazi

Ak by ste chceli ozrejmiť prvky jednotlivých stavebných slohov, tak smelo na Strakonický hrad. Prevedie vás od románskeho štýlu až po barok. Originálna pamiatka na rieke Otave vznikla v 13. storočí a od počiatku tu mali svoje miesto šľachtici rodu Bavorov. Hrad však patril aj k náboženským sídlam, keď v roku 1243 Bavor I. daroval jeho časť rádu johanitov. Tí boli neskôr známi ako rád maltézskych rytierov. Hrad postupne prešiel viacerými premenami. Bavor II. pristavuje palác a vežu nazývanú Rumpál, za Bavora III. palác dostáva podobu najbližšiu tej dnešnej.

Karty čiastočne zamieša aj Bavor IV., ktorého zaujíma skôr mesto ako také a udeľuje mu rôzne privilégiá. Napríklad aj výsadu variť pivo. Za panovania jeho synov sa potom celé sídlo dostáva pod správu johanitom. V roku 1402 je už kompletne v ich rukách a Strakonice sa tak stali najvýznamnejším sídlom maltézskych rytierov. V 16. storočí vysokopostavený člen rádu veľkopřevor Jan z Rožmberka dáva sídlu renesančný šat a stavia vežu Jelenku. Áno, je ten to ten Jan z Rožmberka, ktorého vrtoch s gajdami napokon mesto preslávil.

V 18. storočí dostávajú johaniti za suseda Žida – Izáka Steina, ktorý kupuje časť pozemku vedľa hradu. Jeho budovanie vlastného paláca sa nepáči veľkopřevorovi Otheinovi Lichnowskému z Werdenbergu, a tak pristavuje guľatú vežu a židovskí susedia sa na hradný park už nepozrú...

Čo si ale na Strakonickom hrade môžete pozrieť vy, sú expozície tunajšieho Múzea stredného Pootavia. Umiestnená je tu najväčšia výstava gájd v strednej Európe a horúcou novinkou aktuálnej sezóny má byť originálna, nová expozícia venovaná maltézskym rytierom, textilnej výrobe a priemyselnej výrobe Českej zbrojovky (ČZ). Nezabudne sa ani na odkaz bábkového divadla.

Pri takejto pestrej ponuke nehrozí nuda ani pri rodinnej návšteve. Navyše pánom roziskrí očká aj pohľad originálne pivové menu. Mestské informačné centrum sa právom pochválilo, že tunajší pivovar je jediný v Čechách vo vlastníctve mesta. Za každých okolností Vás v Strakoniciach radi privítajú aj v ubytovaniach, či už v meste alebo okolí. Ako uviedli z mestského infocentra – viacero pôvodných statkov sa tu stalo peknými penziónmi.

Autor: © Zoznam/Eva Vašková