Helfštýn patril k najvýznamnejším moravským hradom, dnes láka kováčov z celého sveta

2021-11-30 12:00:00 |   |    | 

Hradov je na Slovensku množstvo, jeden krajší ako druhý, no nádhernými stredovekými sídlami sa môžu pýšiť aj naši západní susedia. Jedným z nich je Helfštýn neďaleko Olomouca, ktorý návštevníkom ponúka aj niečo navyše.



 

Hrad Helfštýn sa hrdo vypína na kopci nad riekou Bečva. V poslednej štvrtine 13. storočia ho nechal postaviť Friduš z Linavy, rozporuplná postava českých a moravských dejín. Historici predpokladajú, že pri tom odcudzil časť cudzieho pozemku a navyše z hradu podnikal svoje lúpežné výboje.

Niekedy okolo roku 1320 sa novým majiteľom hradu stal Helfštýn Vok z Kravař a jeho rod si toto sídlo udržal viac než sto rokov. Počas tohto obdobia uskutočnili rozsiahle stavebné úpravy. Hlavná prestavba na gotickú pevnosť sa odohrala na prelome 14. a 15. storočia.

Provizórne opevnenie vtedy nahradili hrubým kamenným múrom so štyrmi baštami a nad vchodom do samotného hradu dali postaviť hranolovú vežu s padacím mostom. Celý hrad obohnali priekopou, ktorá slúžila nielen na obranu, ale tiež ako zásobáreň dažďovej vody.

Vďaka premyslenému obrannému systému sa z Helfštýna stala po prestavbe jedna z najvýznamnejších pevností na Morave a zohrávala významnú úlohu počas husitského hnutia, ktoré podporovali aj jeho majitelia.

Roku 1467 sa Helfštýn pokúsil počas svojho ťaženia na Moravu dobyť uhorský kráľ Matej. Počas obliehania bol hrad poškodený, nedochovala sa však žiadna zmienka o tom, že by sa Uhrom podarilo Helfštýn obsadiť.

Jeho pán Albrecht Kostka však o dva roky prestal podporovať Jiřího z Poděbrad a stal sa dôverníkom uhorského kráľa. Zrejme z tohto dôvodu tiež svoje moravské panstvo predal a Helfštýn sa tak dostal do rúk Vilémovi z Pernštejna, ktorý ho nechal azda ešte v roku 1464 z vojenských dôvodov prestavať.

Predovšetkým bol celý hradný areál rozšírený tak, aby v ňom mohli byť umiestnené dôležité hospodárske objekty a aby v prípade potreby umožnil zhromaždenie veľkého počtu vojakov. Systém opevnenia bol tiež prispôsobený útokom z dela a pribudli nové veže a brány.

Vznikla tu veľmi dôležitá stavba, ktorej sa hovorí Široký múr. Má sedem a v niektorých miestach až desaťmetrovú hrúbku, takže je najsilnejšou štítovou protidelostreleckou hradbou v Česku a asi aj v Európe,“ zdôrazňuje sprievodca hradom.

Postupne Helfštýn prešiel rukami viacerých majiteľov a takmer každý z nich vo svojom sídle urobil nejaké úpravy. Súčasná podoba hradu je výsledkom prestavby z prelomu 16. a 17. storočia, keď zborili už nevyhovujúcu obytnú časť a na jej mieste vznikol veľkolepý renesančný palác.

Nasledujúce obdobie však sídlu veľmi nepriali. 30-ročná vojna a spory medzi katolíkmi a protestantmi spôsobili obyvateľom Helfštýna obrovské škody a kedysi dobre prosperujúce panstvo v roku 1643 označili za spustošené. Skazu potom dokonali demoličné práce roku 1817, odkedy hrad pustol.

Dnes sa však Helfštýn opäť teší pozornosti, akú si zaslúži. V rokoch 2017 až 2020 prešiel celkovou obnovou, ktorá bola dokonca ocenená cenou za architektúru. Po 200 rokoch sú sprístupnené všetky poschodia paláca a pohyb umožňujú lávky vložené do pôvodných otvorov. Návštevníci sa dostanú až na strechu, kde je z vyhliadkovej plošiny nádherný výhľad do údolia Moravskej brány.

V hradnom areáli sú dnes umiestnené viaceré stále expozície. V priestore bašty je inštalovaná expozícia archeológie, ktorá predstavuje nálezy z výskumu - gotickú, renesančnú i barokovú keramiku, súčasti výstroja koňa a jazdca, ale tiež pozostatky tzv. čiernej kuchyne.

V suteréne renesančného paláca zas môžete vstúpiť do historickej mincovne, kam často mieria aj milovníci paranormálnych javov. Na niektorých častiach sú totiž staré múry sfarbené dozelena. Hovorí sa, že je to dôkaz prítomnosti Zelenej panej, ktorá hrad obýva. Kedysi to vraj bola mlynárova dcéra Anička, ktorá sa krátko po vydaji vrhla do hradnej priekopy, aby sa tak vyhla „prvej noci“, na ktorú mal právo pán Helfštýna.

Dnes nevábne vyzerajúcu bačorinu zdobí aspoň sochárske dielo, jedno z mnohých, ktoré môžete obdivovať v celom hradnom areáli. Samostatná expozícia umeleckého kováčstva sa potom nachádza v piatich miestnostiach suterénu paláca a predstavuje výber toho najlepšieho zo zbierky Helfštýna. Tá patrí s vyše 1300 kusmi svojim rozsahom a náplňou k svetovým unikátom!

Kovové umelecké diela nie sú na hrade náhodou, kováčska dielňa tu bola už v stredoveko a hovorilo sa jej Peklo. Od roku 1982 sa navyše na Helfštýne vždy v posledný augustový víkend koná najväčšie stretnutie umeleckých kováčov Hefaiston, ktorého sa každoročne zúčastňujú umelci z celého sveta. Či už v auguste alebo v hociktorom inom období roka, perku Moravskej brány by ste rozhodne raz mali navštíviť aj vy.

 

Autor: © Zoznam/AKO

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Dromedár / AKO

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa