Čarovná Patagónia

El Calafate v kornútku

Mestečko El Calafate má asi 20 tisíc obyvateľov, vzniklo len pred niekoľkými desiatkami rokov. Svoje meno dostalo podľa kríčka el calafate, ktorý je všade na okolí. V tomto ročnom období je posiaty kyslastými fialovými bobuľkami, skvelými na prípravu napríklad zmrzliny.

Hovorí sa, že každý, kto okoštuje z plodov calafate, sa do mestečka v čarovnej Patagónii určite vráti. Nečudujme sa, že sú pred tunajšou zmrzlinárňou stále nekonečné rady.

Vetrom ošľahaní turisti však nesmerujú do El Calafate iba kvôli zmrzline. Láka ich iný cieľ: uvidieť ľadovec Perito Moreno.

Ľadovec na kolieskach?

Obrovská ľadová masa nesie meno Francisca Morena, odborníka z Buenos Aires a milovníka Patagónie, ktorého geografické poznatky viedli k vymedzeniu argentínsko-čilských hraníc. Perito Moreno nie je ani najväčším, ani najstudenším ľadovcom na svete, je však jediný, ktorý sa netopí.

Práve naopak, prirastá a navyše sa aj nenápadne pohybuje, podľa niektorých údajov až o 2 metre denne. To vedie k jeho nárazom na breh a nečakanému lámaniu krýh, čo je skvelé divadlo pre turistov z celého sveta. Plávajú k nemu na lodi alebo sa unesene dívajú z niekoľko kilometrovej promenády na brehu. Počúvajú rachot a bez prestávky fotia modrasté špičky ľadovca.

Ľad a ľad

Pohodové mestečko El Calafate sa nachádza neďaleko od vstupu do Národného parku Los Glaciares, ktorý je najväčším parkom  Argentíny. Určite tiež jediný, na území ktorého sa nachádza viac ako 350 ľadovcov. K tým slávnejším patrí ľadovec Upsala, dlhý až 45 km, čo mu zabezpečilo titul najväčšieho ľadovca Argentíny. K nemu sa dnes turista nedostane, pretože rameno na jazere Lago Argentino, ktoré k ľadovcu vedie, je zatarasené množstvom spadnutých krýh.

Náhradu však ponúkajú ďalšie ľadové masy: Spegazzini, Onelli či Bolados. Všetky majú modrastý nádych. Ide o optický klam, ktorý v kontraste s okolitou prírodou ponúka až prehnane gýčovité pohľady. Občas sa bude treba štipnúť, aby človek uveril, že to, na čo sa díva, je nozaj realita. Je!

Zdroj/autor: Katarína Strihová, drom

Foto: autor