Tajomné mexické pyramídy: Ktorá je najväčšia a prečo si s nimi vedci nevedia poradiť?

Prečo vznikali egyptské pyramídy archeológovia dávno rozlúštili, keď začali nachádzať zachovalé telá vládcov. O účele pyramíd v Mexiku sa však stále špekuluje a bádanie neberie konca. Až na výnimky totiž neslúžili ako hrobky.

Predstavíme vám tri lokality, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti, ak máte záľubu v histórii i tajomne, ktorého pravá podstata sa odkrýva len veľmi ťažko.

Teotihuacán – vo výšinách sa skrýva základ všetkého poznávania

Vedci a bádatelia uznali Teotihuacán, v súčasnej dobe už len jeho pozostatky, za najvýznamnejšie náboženské centrum Strednej Ameriky svojej doby. Na náhornej plošine položenej vyše 2000 metrov nad morom sa u neobyčajných stavieb zhromažďovali i desaťtisíce ľudí, aby sa mohli zúčastniť niektorého z tradičných rituálov.

Teotihuacán nie je len označenie pre dodnes dochované stavby – bývalo to celé obrovské mesto. Mená dostali stavby od Aztékov, ktorí sa v lokalite zabývali niekoľko storočí potom, čo pôvodní obyvatelia mesto opustili. A tak dodnes poznáme Cestu mŕtvych (Aleju mŕtvych), hlavnú tepnu vtedajšieho mesta, a dve stavby – Pyramídu Slnka a Mesiaca.

Dlho sa verilo, že Pyramída Slnka je so svojimi 65 metrami tou najvyššou v Mexiku, v roku 2010 však túto domnienku  prekonal objav v starobylom mayskom meste Toniná, kde sa ukázalo, že to, čo súčasní ľudia dlho považovali za kopec, je pyramída zarastená vegetáciou. Pyramídu Slnka na výšku pokorila o 10 metrov.

Pyramídu Slnka údajne postavili miestni obyvatelia na mieste jaskyne s podzemným prameňom ako symbol plodnosti a úrody. Oproti ostatným stavbám bola veľmi vysoká a mohutná. Jej krása tkvie tiež v štyroch terasách.

Kedysi ju dokonca zdobila socha jedného z bohov, ktorú nechal prvý mexický biskup zničiť. Našťastie išlo o ojedinelý prípad, a tak dnes môžeme obdivovať množstvo očarujúcich pamiatok i my. Pozrieť sa sem môžeme celkom ľahko, niektoré cestovné kancelárie sem pravidelne organizujú zájazdy.

Pyramída Mesiaca už taký jasný význam nemá. Vie sa však, že i na nej v minulých dobách stáli sochy, na jej vrchole sa dokonca nachádzala socha tri metre vysoká. V pyramíde sú podľa bádateľov tiež tunely, miestnosti, ktoré mali slúžiť k uctievaniu, a päť pohrebných komôr.

Cestu mŕtvych (Aleju mŕtvych) pôvodne lemovalo asi sto náboženských budov, z ktorých sa dochovala len malá časť. Cesta je dohromady 40 metrov široká a je asi tri kilometre dlhá.

Ako Teotihuacán Aztékov očaril

Teotihuacán je názov, ktorý mestu dali práve Aztékovia, nie jeho zakladatelia, ktorých mimochodom zatiaľ nikto s istotou neurčil. Aztékov mesto, ktoré prekvitalo medzi 1. a 8. storočím nášho letopočtu, uchvátilo natoľko, že ho začali prezývať mesto bohov alebo mesto, kde sa vyskytujú bohovia. Teotihuacán.

Chichén Itzá – poklad polostrova Yucatán

Chichén Itzá sú pozostatky starobylého mayského mesta ležiaceho na polostrove Yucatán. Mesto svoje najlepšie roky prežívalo v období 600–1500 n. l. a jeho názov by sme mohli preložiť ako v ústach studne Itza.

Na polostrove Yucatán sa takmer nevyskytuje povrchová voda, preto boli jeho obyvatelia odkázaní na studne, o ktoré sa museli sami zaslúžiť. Prvá z nich nesie meno Studňa obetí, existujú totiž teórie o tom, že tu Mayovia zanechávali svoje obete bohom.

Čo by ste si nemali nechať ujsť? Rozhodne Kukulkánovu pyramídu. Kukulkán bol mayský boh slnka a nebies, ktorého symbolom bol had. Pri jarnej a jesennej rovnodennosti vytvára svetlo pri západe slnka efekt, vďaka ktorému sa zdá, že sa sochy hadov plazia po boku pyramídy.

Bez zaujímavosti nezostáva ani observatórium alebo tzv. veľké ihrisko slúžiace k tímovým hrám.

Edzná – mesto plné technológií

Ďalším pozostatkom mayskej architektúry sú zvyšky mesta Edzná. Pozornosť v ňom ihneď pritiahne 40 metrov vysoký hlavný chrám, ponúkajúci úžasný výhľad na okolie.

Údolie, v ktorom sa kedysi rozprestieralo celé mesto, bolo často v období dažďov zaplavené. Šikovní obyvatelia však dokázali vodu využiť vo svoj prospech – vybudovali celú sieť kanálov, ktorými prebytočnú vodu odvádzali do vodnej nádrže. Iné kanály zase zavlažovali polia, aby úroda stála za to, ba čo viac, aby sa dala zberať nepretržite. V kanáloch sa okrem toho chovali ryby a po ich vodách sa dalo cestovať loďkami.

Mesto Edzná sa skladalo z mnohých obytných, náboženských a administratívnych budov a jeho celková rozloha bola asi 25 štvorcových kilometrov. Medzi rokmi 400–1000 nášho letopočtu bolo centrom celého východného regiónu.  V dobách najväčšej slávy malo mesto aj 25 000 obyvateľov, postupne sa však vyľudňovalo – ku konečnej fáze tohto procesu došlo v polovici 15. storočia.

Budovy, ktoré dodnes stoja, sa týčia okolo Hlavného námestia. Ide napríklad o Veľký dom, ktorý sa pravdepodobne používal na administratívne činnosti, Južný a Severný chrám alebo Chrám masiek a ďalšie.

Autor: Petra Malá & Tomáš Cikán