Seattle je mestom na strechách

Do polovice 19. storočia bol Seattle prakticky bezvýznamná osada. Rástol zvoľna a nikto sa netlačil do bohom opustenej divočiny, ktorá mohla len ťažko konkurovať ligotu San Francisca a plodným údoliam slnečnej Kalifornie.

Potom však prišiel prúd pracovitých a nenáročných Číňanov a na divokom území sa začala stavať železnica. A ako to už v USA býva, o vygradovanie mestskej kultúry sa postarala horúčka. Teda tá zlatá, ktorá sa na konci 19. storočia rozpútala pri rieke Klondike.

Mestu zrazu hrozil kolaps. Za desať rokov sa populácia nafúkla do šesťnásobného počtu a „ľudské dostihy“ boli deň čo deň na hlavnom spoločenskom programe. O prácu sa ľuďom postaral okrem iného i ďalší fenomén, ktorý je so Seattlom spojený - Boeing. Na začiatku 20. storočia sa vzduch ocitol náhle „v móde“ a tak až do 60. rokov mohol Boeing zamestnávať každého piateho občana.

 

Starbucks a domy stojace na strechách

Onen zlatokopecký pôvod mesta je najviac hmatateľný vo štvrti Pioneer Square. Táto historická os mesta bola v minulosti považovaná za miesto nevhodné pre rozmaznaných, kde k slušnejším návštevníkom zaraďovali námorníkov, žobrákov a prostitútky. Domy z červených pálených tehál nie sú pôvodné, tie ľahli popolom pri veľkom požiari v roku 1889.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Nové stoja vlastne na ich strechách, o čom sa možno ľahko presvedčiť pri výprave do podzemných katakomb. K ďalším, v mnohých ohľadoch ešte inšpiratívnejším, prednostiam tejto oblasti patrí neobyčajná koncentrácia galérií, kníhkupectiev a hlavne kaviarní. Potom ani neprekvapí, že v Seattli bola založená a stále tu sídli firma Starbucks, vlastniaca známy reťazec kaviarní.

 

Hendrixove a Cobainove „plienky“

Temný, hlboký a skľučujúci rockový štýl grunge je druhou tvárou Seattlu. Mnoho mladých ľudí možno inú vôbec nepozná. Grunge znamená pre Seattle to isté, čo blues pre Chicago - je štýlom, pre ktorý stojí za to žiť. “Je hutnejší než latte a tmavší než espreso,” opisuje grunge znalec americkej hudby a autor knihy Music USA Richie Unterberger.

Srdce grunge bilo až donedávna v štvrti Belltown, tvorenej niekoľkými blokmi domov na ulici 2nd Avenue. V Belltowne prišli na svet také znamenité kapely ako Pearl Jam, Mudhoney alebo Soundgarden, ale predovšetkým Nirvana so zbožňovaným Kurtom Cobainom. Belltown svoje pozície vypratal pred niekoľkými rokmi, hudobné kluby uvoľnili miesto predajniam s platňami a bohémskym kaviarňam.

Z tej šťastnej éry tu zostal aspoň klub Crocodile Café - vraj s vôbec najlepším rockom v meste. Muzike sa v Seattli darilo i pred Nirvanou. Veď sa tu narodil gitarový fenomén Jimi Hendrix a za druhý domov považovali Seattle jazzoví velikáni Quincy Jones a Ray Charles.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Hudba má vôbec v Seattli svoje miesto. Stojí tu napríklad i múzeum hudby Experience Music Project. Keby niekto z ocele použitej na stavbu budovy vyrobil gitarovú strunu, bola by 2,5 milióna kilometrov dlhá. Znamenite zachytená história modernej hudby má len jednu chybu - vysoké vstupné. Vôbec najživším miestom a oázou nočného života a mladosti je už po dlhé desaťročia štvrť Capitol Hill. V 60. a 70. rokoch ju okupovala hlavne komunita hippies, potom sa pridali rockeri a vyrástli tu kaviarne s hudobnými klubmi.

 

Príroda a jej prednosti

Na to, že to majú do prírody ďaleko, si obyvatelia Seattlu rozhodne sťažovať nemôžu. Stačia im dve hodinky jazdy autom na sever, aby sa úplne stratili v divočine Národného parku North Cascades. Alebo sa môžu vydať po opustených cestách pozdĺž Kaskádových hôr k washingtonskému velikánovi Mount Rainier (4392 m), eventuálne ešte južnejšie, k Hore svätej Heleny, ktorá je stále aktívnym vulkánom.

A to najlepšie vôbec ukrýva severozápadný cíp washingtonského pobrežia, čiže polostrov Olympic s dažďovými pralesmi, ľadovcami a úchvatnými plážami. Každého okamžite pohltí pocit, že nepriepustné lesy bujnejú doslova pred očami. V tunajšej prírode pulzuje život a rastlinné druhy sa bijú o priestor pre rast. Spadnuté kmene stromov často nahrádzajú pôdu a nové stromy potom vyrastajú priamo z práchnivejúceho dreva.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Veľkolepé divadlo prírody kulminuje na pobrežnom páse s dĺžkou sto kilometrov a patrí k tomu najkrajšiemu, čo park ponúka. Dobrodružná, niekoľkodňová výprava po primitívnej cestičke pozdĺž oceánu má jediné úskalie - príliv, pretože ten môže neopatrných cestovateľov uzamknúť v skalných štrbinách a tam ich pochovať pod naplaveným drevom a kladami.

 

 

 

 

Zdroj/autor: Radek Adamec, ESO travel, reklamný článok, drom

Zdieľať článok na Facebooku