Deň v uliciach Káthmandu (FOTOREPORTÁŽ)

2018-06-10 00:00:01 |   |    | 

Podľa nepálskeho kalendára sa v Káthmandu píše rok 2075, no moje oči vravia, že cestujem v čase a sme tu o storočie skôr. Možno v roku 1975 európskeho kalendára, až na to, že hipisáci sú už dávno preč a ostala po nich už len zvodná marihuana a farebné oblečenie v pouličných butikoch. Preberám sa až pohľadom na hodinky, ktoré ukazujú dnešný dátum.



 

V rannom smogu deti z ulice hľadajú jedlo v kope odpadkov. A celkom úspešne, keďže 80% smetí z mesta Káthmandu tvorí práve organický odpad. Malý chlapček v roztrhanom tielku a zaprášených teplákoch ohrýza šupku z pomaranča. Skupinka bezdomovcov zapaľuje horľavé zmesi a ohrievajú si špinavé ruky nad dračími plameňmi.

Je štipľavé ráno a dym miešajúci sa so smogom vypĺňa ulice mesta. Z dymu sa vynára starší muž odetý v oranžovom sári. Má dlhé vlasy farby bieleho korenia a  vráskavú tvár. Prenikavý pohľad jeho modrých očí je hypnotizujúci.  Zdá sa, že má nekonečnú auru. Zrazu ani neviete ako a už máte na čele červený odtlačok jeho palca (tilaku) a kvet vo vlasoch. Magickú karmu tohto svätca roztriešti na márne kúsky ruka pýtajúca peniaze.

V uliciach Káthmandu pri otvorených dverách život začína aj končí. Zavčas ráno slnko vykúka spoza kopca nad Pashupatinath a prvými lúčmi nežne hladká túto hinduistickú svätyňu. Telo mŕtveho muža zabalené v bielej plachte leží na brehu posvätnej rieky Bagmati. Jeho nahé nohy sú ponorené do jej vôd. Rodinní príslušníci sa lúčia so zosnulým pokvapkaním tváre vodou z rieky. Dym vonných tyčiniek ovíja nehybné telo ako závoj.

Telesná schránka je po rozlúčke prenesená na podložie z dreva vyplnené vreckami s tukom. Korpus na nosidlách nad hromadou hrubých klátov tri krát otočia, kým holohlavý mladík zapáli pod mŕtvym telom oheň. Po štyroch hodinách spaľovač sotí nedohorené zvyšky tela a dreva do posvätnej rieky. Tie následne plávajú po rieke okolo ľudí umývajúcich sa v tých istých vodách. Tlejúce drevo pri kontakte s vodou syčí a para stúpajúca k nebesám akoby niesla oslobodenú dušu na cestu k reinkarnácií.

Chlapci sliedia v okolí pahreby a hľadajú zlaté ornamenty a šperky, ktoré boli zosnulému darované. Nič neostane nazmar. Deti vyťahujú nedohorené drevo z rieky na druhotné spaľovanie chudobných. Na brehu posvätnej rieky muži hrajú karty a zmrzačené opice sliedia, čo by z pohrebiska uchmatli. Okoloidúci ľud je svedkom pohrebného rituálu.

To, ako trúchliaci pozostalí posledný krát umývajú telesné pozostatky zosnulého, ich emotívne lúčenie sa s ich milovanou osobou ako aj  hltajúce plamene  premieňajúce mäso a kosti na popol sa uskutočňuje za bieleho dňa pred očami náhodných chodcov. Krstenie nahého chlapčeka len pár metrov vedľa vodou z rieky Bagmati je pripomienkou, že život ide ďalej a jeho cyklus je nekonečný.

V centre Káthmandu na jeho námestí Durban Square je už predpoludním rušno. Hinduistickí kňazi z kasty brahmanov požehnávajú tradičným rituálom rodinám. Žijúca bohyňa Kumari občas vykukne z jej sídla. Predajcovia suvenírov číhajú na turistov a nastrojení svätci sadhovia pózujú pre fotografov za peniaze. Pomedzi všetok ten ruch sa prechádza posvätné zviera hinduistickej mytológie - býk.

Budovy mesta sú odeté v starom sivom šate. Prach v uliciach víria vetrom motorky, taxíky a rikše na bicyklový pohon. Hektická pouličná doprava dopomáha výfukovými plynmi už aj tak k nedýchateľnému ovzdušiu. Niet sa čo čudovať, keďže počet motorových vozidiel v Káthmandu ročne stúpa o 14 percent.

Kvalita vzduchu v meste je veľmi zlá a má za následok vážne zdravotné problémy jej obyvateľov.  Som tu len pár dní a oči i nezakrytá pokožka ma nepríjemne svrbia. Problém znečisteného ovzdušia v údolí Káthmandu je  znásobené  jeho miskovou topografiou. Dno doliny, kde mesto leží, je rovné, ohraničené po stranách kopcovitým terénom, ktorý zabraňuje prietoku vzduchu.

Staršia pani stojí na okraji cesty, dvíha si červené sári, rozkračuje nohy a sleduje prúd moču zvlhčujúci jej bosé nohy. Hrubým popruhom má na čele  zavesený pletený kôš plný zeleniny. Jej vrtké kroky smerujú na predajnú ulicu, kde si sadá na okraj prašnej cesty a rozkladá farebný tovar na igelitový sáčok. Ľudia sediaci na ulici predávajú rôznorodý tovar.

Pouliční predajcovia ponúkajú svoje osobné služby ako sprievodcovia a aj unikátny bylinný tovar. Do ucha mi šepkajú haš-š-š. Zlatník leští výklady s atraktívnym tovarom okenou a novinami, aby trblietajúce sa šperky zaujali potenciálne zákazníčky. V úzkych uličkách sú miniatúrne opravovne bicyklov, motoriek a generátorov. Sme ako na koncerte pod holým nebom, kde trúbenie, pľutie a krik miestneho ľudu spolu splývajú do pouličnej symfónie.

Obyvatelia Káthmandu sú prevažne vyznávačmi hinduizmu, avšak aj budhistická menšina má svoje dôležité svätyne. V okrajovej časti mesta Bodhnath sa prechádzajú holohlaví mnísi v dlhých bordových róbach. Modlitebné valce a farebné vlajky nám pripomínajú, že sme v oblasti, kde dominuje tibetský budhizmus.

Mantra OM MANI PADME HUM či už na valcoch alebo potlačená na farebných vlajkách tak kontinuálne šíri pozitívnu karmu do vzdialeného sveta. Jednotlivé farby symbolizujú prírodné živly a sú usporiadané v nasledovnom poradí. Prvá je modrá symbolizujúca oblohu a priestor, biela značí vzduch a vietor, červená reprezentuje oheň, zelená vodu a žltá zem. Majestátna stupa je centrom diania budhistickej komunity a ochraňuje obyvateľov od zlého.

Dôkazom, že hinduisti a budhisti tu žijú v harmonickom vzťahu, je aj Swayambhunath stupa nazývaná Opičia svätyňa. Okrem budhistickej stupy a kláštora sa tu nachádza aj hinduistická svätyňa Hariti.  Keďže je situovaná na kopci, je to skvelé miesto pre sledovanie západu slnka nad mestom.

Kopou smetí sa zúfalo prehrabávajú ufúľané doráňané psy. Iné zase ležia v kľudnej svorke v chládku pri zadných dverách reštaurácie. Sú prítomné všade, kde sa človek pozrie, a s nimi aj hrozba ostrých tesákov. Podľa prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2006 v uliciach Káthmandu žije 25 000 túlavých psov. 96%  prípadov besnoty u  ľudí v je následkom ich pohryzenia .

Obloha si už prezliekla oranžové šaty za tmavomodré  a my si opäť na večeru svietime sviečkami. Sneh a ľad v Himalájach sa netopí dostatočne rýchlo, aby tok nepálskych riek vygeneroval dosť sily pre turbíny hydroelektrární. Káthmandu odjakživa trpelo nedostatkom elektriky.

Nárast dopytu po ubytovacích zariadeniach, či už zo strany turistov alebo prisťahovalcov z okolia, a rozmach obchodného priemyslu neustále zvyšuje spotrebu. Monotónny hluk generátorov vytvára pozadie pre náš večerný rozhovor. Vláda dováža elektrinu z Indie, ale v budúcnosti  plánuje vybudovanie ďalších hydroelektrární v okolí hlavného mesta. Keď energia dôjde, obyvateľstvo je nútené spoliehať sa už len na sviečky.

Mnohí ľudia v Káthmandu robia ťažké manuálne úkony ako aj nosenie ťažkých bremien, na ktoré existuje vhodná technika. Avšak kvôli nedostatku elektriny ako aj financiám na kúpu drahých pohonných hmôt využívajú ľudský pohon. Časový harmonogram prísunu elektriny visí na stene na recepcii v našom hoteli. Každý deň sa čas blahobytu mení a jednotlivé štvrte mesta majú elektriku k dispozícii v inom čase. Nielenže došla elektrika, ale ani voda v kúpeľni už netečie.

V korytách riek Káthmandu tečie šedá páchnuca tekutina a v nej plávajú pestrofarebné smeti. Odhaduje sa, že prísun vody v meste uspokojuje 80% dopytu v období dažďov a len 40% v suchom období.  Voda netečie niekoľko hodín každý deň. Dôvodom nedostatku vody v hlavnom meste je rastúca populácia, nedostatočný manažment vodární ako aj  20 - 70-percentný únik presakovaním.

Keď je človek hladný, smädný a špinavý, akosi tých ľudí lepšie chápe. Nám ,,chudákom“ z vyspelých krajín sa ľahko kritizuje kultúra a zvyky tohto národa. My sme dostali vzdelanie zadarmo. Vždy máme k dispozícii opraté oblečenia a o jedlo, aj keď skromné, nie je nikdy núdza. Stačí pootočiť vodovodným kohútikom a pitnej vody je nadostač.

Tu v Káthmandu sa do škôl dostane len menšina. Deti musia pomáhať rodičom pri manuálnych prácach, alebo sú v službe a zarábajú na jedlo pre osirotenú rodinu. Mnohí z nich by chceli študovať a mať dobré zamestnanie, avšak bez štúdia, ktoré si nemôžu dovoliť, to majú extrémne ťažké. Sú špinaví, pretože niektoré domácnosti nemajú dosť vody na varenie, nieto ešte na umývanie. Po pitnú vodu musia chodiť pešo s bandaskou na chrbte.

S nedostatkom hygieny súvisia aj zdravotné problémy. Hnačky, chronické ochorenia dýchacích ciest ako aj parazitické ochorenia majú degradívny efekt na zdravie detí a dospelých. Deti tak dosahujú nízky vzrast v porovnaní s rovesníkmi na západe.

V septembri v meste vyčíňala cholera, kedy bolo ošetrených aspoň 25 nakazených. Chudobní ľudia žijú v stiesnenom prostredí, častokrát viaceré rodiny  pokope, používajú kontaminovanú vodu a dôležitosti hygieny nerozumejú. Otvorená defekácia je v niektorých štvrtiach bežná vec, keďže nemajú toalety ani kanalizáciu odpadových vôd.

V modernom svete, v ktorom žijeme, je pred nami realita života ukrytá. Televízia, počítačové hry a hollywoodske filmy vytvárajú bariéru  pred skutočnosťou. Sťažujeme sa na malichernosti materialistickej doby, v ktorej žijeme a podstata nám často uniká. V Káthmandu máte život i smrť pred očami a aj napriek svojim problémom má mesto iskru v očiach.

Jeho ľud sa usmieva, žartuje a svoj osud berie s ľahkosťou pierka. Po návrate z turistiky v Himalájach sa vám Káthmandu môže zdať ako špinavé väzenie a vaša hotelová izba jeho cela. Dajte mestu šancu ukázať svoje poklady ako aj veselý život v bočných uličkách. Hviezdy nad hlavným mestom Nepálu žiaria každou nocou jasnejšie. Začína sa recyklovať, vysádzať zeleň, kompostovať i stavať verejne toalety. Bude však trvať ešte dlhé roky, kým sa mentalita ,,použi, zahoď a zabudni na to” preučí na mentalitu ,,chráňme si našu zelenú planétu ”.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.4/5 (8 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa