Prvá diaľnica sveta aj terakotová armáda: Dielo slávneho čínskeho cisára žije dodnes

2022-06-27 07:00:00 |   |    | 

Vojaci, ktorí sa po rokoch vrátili do hlavného mesta, sa nestačia čudovať. Zatiaľ čo sa na hraniciach ríše podieľali na vzniku Veľkého čínskeho múru, metropola Sien-jang sa premenila na nepoznanie. Jej najväčšie divy sú pritom ich zrakom skryté. Pod mestom pracujú tisíce robotníkov, ďalší neďaleko budujú obrie mauzóleum. Všetko sa pritom deje z vôle prvého čínskeho cisára...



 

Už dlho trvajúca vojna je na konci. „Od dnešného dňa mi hovorte Š'-chuang-ti,“ oznamuje vládca štátu Čchin svojim poddaným. V roku 221 pred n. l. sa mu totiž podarilo poraziť posledné zo šiestich znepriatelených území a zjednotiť tak Čínu pod svoju nadvládu. Ihneď preto prestáva používať titul wang, znamenajúci kráľ, a nahrádza ho veľkolepejším Š´-chuang-ti, teda prvý cisár. „Počas pár rokov sa mi podarilo podrobiť si svet, teraz je čas začať ho meniť,“ prednáša pri tej príležitosti panovník rázne. Čchin Š'-chuang-ti (asi 260-210 pred n. l.) Čínu za svojej vlády skutočne pretvorí na nepoznanie. Môžu za to aj jeho megalomanské projekty, na ktorých realizácii sa podieľajú státisíce ľudí. Mnohí pri tom prídu o život.

 

1. Sídlo, z ktorého sa tají dych

Projekt: prestavba hlavného mesta

Lokalita: Sien-jang

Začiatok stavby: 221 pred n. l.

Zaujímavosť: Šľachte dal roztaviť zbrane, aby mal materiál na obrie sochy.

 

Z obrovských taviacich pecí stúpa dym. Prvé, do čoho sa Čchin Š'-chuang-ti po zjednotení ríše pustí, je prestavba hlavného mesta. Už od roku 350 pred n. l. ním je Sien-jang, ležiaci v centrálnej časti Číny. „Chcem z neho urobiť metropolu nevídaných divov, sídlo, v ktorom sa ľuďom bude tajiť dych,“ praje si. A ako chce, tak sa aj stane. Do mesta sa čoskoro musí presťahovať prakticky celá čínska šľachta, ktorej zbrane sú roztavené a poslúžia na výrobu dvanástich obrích sôch. Na znamenie porobenia šiestich nepriateľských kráľovstiev necháva panovník v Sien-jangu postaviť repliky palácov, z ktorých kedysi jeho rivali vládli. Celkom sa počas jeho éry rozrastie mesto o 300 nových budov, ktoré navyše kopírujú polohu hviezd.

 

Buduje si prales

Desaťtisíce robotníkov hĺbia nové riečne koryto. Jedného dňa sa totiž prvý čínsky cisár dopočuje, že nesmrteľnosť, po ktorej tak túži, sa dá dosiahnuť meditáciami v divočine. „Miesto toho, aby sa do nejakej vydal a vytratil sa ako slávny taoistický prorok Lao-c´, rozkázal pre seba vybudovať zodpovedajúcu divočinu blízko svojho domova,“ píše súčasný britský spisovateľ Jonathan Clements. Robotníci preto privedú vodu z rieky Wej na okraj Sien-jangu, kde vybudujú úplne nový prales. Ten sa skladá nielen z desiatok menších či väčších jazier a nádrží, ale aj z umelých jaskýň a skalných útvarov.

 

 

Zjavuje sa ako boh

Zahraniční vyslanci sa fascinovane rozhliadajú po audienčnej hale. Nachádzajú sa práve vo vnútri najkrajšej stavby Sien-jangu, ktorou je samotný cisársky palác. Čchin Š'-chuang-ti sa pred nimi po chvíli objaví akoby odnikiaľ. Ide o zámer - chce, aby si o ňom ľudia mysleli, že sa dokáže zjavovať a miznúť ako boh. Pod metropolou preto necháva vybudovať aj tajný labyrint chodieb. „Postupne tak vzniklo spletité bludisko, spájajúce celkom 277 miest,“ uvádza Clements. Cisár sa tak môže presúvať z miesta na miesto bez toho, aby ho niekto videl, a vynárať sa, kde ho práve napadne. Roku 212 pred n. l. ho ale aj dych vyrážajúce sídlo omrzí a na kopci za Sien-jangom začne stavať palác E-pchang. Komplex s rozlohou 700 metrov štvorcových už nestihne dokončiť.

 

2. Hrobka pre nesmrteľného

Projekt: mauzóleum pod horou Li

Lokalita: Si-an v centrálnej Číne

Začiatok stavby: 221 pred n. l.

Zaujímavosť: Samotnú pohrebnú komoru sa doposiaľ nepodarilo nájsť.

 

Už od nástupu na trón si cisár necháva od 700 000 robotníkov stavať opulentné mauzóleum. „Konkrétne vznikalo pod horou Li,“ dodáva Clements. V dobe panovníkovej smrti ale nie je hrobka stále hotová. Napriek tomu je považovaná za najväčšie a najbohatšie mauzóleum na svete. Rozkladá sa totiž na neuveriteľnej ploche 98 kilometrov štvorcových, teda väčšej, než ktorú zaberajú napríklad dnešné Pardubice. Miesto cisárovho posledného odpočinku bude poňaté ako zádušné mesto. Obohnané je preto hradbami a vo vnútri sa nachádzajú ulice i paláce.

 

 

Chránia ju rieky ortuti

Pomocou ortuti bolo vymodelovaných 100 riek vrátane Jang-c´-ťiang, Žltej rieky a veľkého mora. Strop nad nimi bol vyzdobený nebeskými súhvezdiami,“ líči vladárovu pohrebnú komoru čínsky historik S´-ma Čchien (asi 145–86 pred n. l.). Tá by sa zrejme mala nachádzať v srdci pohrebného komplexu, zatiaľ sa ju však nepodarilo objaviť. K senzačnému nálezu mauzólea pritom došlo už pred dlhými 48 rokmi pri kopaní studne. Archeológovia odvtedy však narazili na tisíce terakotových vojakov, ktorí ju mali chrániť. Pokiaľ zostala pohrebná komora neporušená, mala by podľa S´-ma Čchiena ukrývať „úchvatné predmety“.

 

3. Vodná cesta pre armádu

Projekt: prieplav Ling-čchü

Lokalita: dnešná južná Čína, spojnica medzi riekami Siang-ťiang a Li-ťiang

Začiatok stavby: 219 pred n. l.

Zaujímavosť: Inšpiroval sa na stavbe svojho pradeda.

 

Pri jednej zo svojich ciest po ríši sa prvý čínsky cisár zastavuje aj v meste Tu-ťiang-len v provincii S'-čchuan. Nerobí tak náhodou. Nachádza sa tu totiž jeden preslávený vodný div. Ide o Tuťiangjenský zavlažovací systém, ktorý roku 256 pred n. l. dokončil Čchinov pradedo, kráľ Čao-siang (asi 325 – 251 pred n. l.). Stavba nielenže bráni ničivým povodniam, ale navyše privádza vodu k miestnym ryžovým políčkam. Tuťiangjenský zavlažovací systém urobí na Čchin Š'-chuang-tiho údajne veľký dojem. Aby nie, časť 20 metrov širokého kanála je prerazená cez horu. Robotníci na tomto úseku strávili najdlhší čas, dlhých osem rokov. Znalosti, ktoré tu o stavbe Čchin Š'-chuang-ti získa, sa mu budú neskôr hodiť...

 

 

Potrebuje zrýchliť

Na juhu krajiny sa vzbúril nomádsky kmeň Paj-jüe,“ dozvedá sa cisár roku 219 pred n. l. od svojich poslov. Ako následne zistí, dostať armádu na miesto vzbury, bude nesmierne ťažké a zdĺhavé. Svojmu dvornému architektovi Ši Luovi preto nariadi, aby postavil kanál, vďaka ktorému sa cesta podstatne urýchli. V priebehu iba piatich rokov tak vzniká prieplav Ling-čchü, ktorý spojí rieky Li-ťiang a Siang-ťiang. Nový kanál, ktorý má na dĺžku úctyhodných 36 kilometrov, sa neskôr stane súčasťou umelej vodnej cesty, vďaka ktorej sa dá loďou plávať z Pekingu až do Chang-čou, teda prejsť cez 1700 kilometrov. Ling-čchü je podľa niektorých bádateľov úplne prvým umelým prieplavom na svete. Používa sa dodnes.

 

4. Najmocnejšie z hradieb sveta

Projekt: Veľký čínsky múr

Lokalita: sever ríše

Začiatok stavby: 215 pred n. l.

Zaujímavosť: Stojí vraj na ľudských kostiach.

 

Nájazdníci z mongolských stepí sú konečne porazení. Aby sa ich vpády do zeme už nikdy neopakovali, púšťa sa Čchin Š'-chuang-ti roku 215 pred n. l. do svojho zrejme najslávnejšieho stavebného diela. Je ním budovanie Veľkého čínskeho múru. Úlohou postaviť na severe krajiny nepriepustnú hradbu proti kočovným kmeňom poverí cisár generála Meng Tchiena (asi 250–210 pred n. l.). „Využil prírodné horské prekážky na to, aby zriadil pohraničnú obranu, vyhĺbil údolie a postavil hradby a ďalšie stavby na miestach, kde ich bolo treba,“ popisuje jeho úsilie S´-ma Čchien. Celkom sa do budovania obrovského valu zapojí zrejme okolo milióna robotníkov. Nechýbajú medzi nimi dokonca ani ženy.

 

 

Krvavé základy

Pri západnom konci Veľkého čínskeho múru stojí obrovská kamenná stéla. „Najmocnejšia z hradieb sveta,“ necháva na ňu Čchin Š'-chuang-ti údajne vyryť neskromne. Nie je sa ani čomu diviť. Ide totiž o najväčšie dielo, ktoré kedy človek zrejme vytvoril (dnešnú podobu však Veľký čínsky múr získal až oveľa neskôr za vlády dynastie Ming). Odhaduje sa, že na vybudovanie steny, ktorá bola taká široká, že sa na ňu vedľa seba zmestilo šesť jazdcov, bolo použitých 60 000 000 m3 kameňa a trikrát toľko hliny. Okrem toho si stavba vyžiada aj nesmierne množstvo potu a krvi! Len za vlády prvého čínskeho cisára príde počas prác na nej o život možno až 300 000 ľudí. Podľa niektorých údajov pridávajú stavitelia ich mŕtve telá priamo do základov.

 

5. Diaľnica vyrástla za dva roky

Projekt: Cisárska cesta

Lokalita: Z mesta Sien-jangu viedla na sever k dnešným hraniciam s Mongolskom.

Začiatok stavby: 212 pred n. l.

Zaujímavosť: Sám ju použil len raz - posmrtne.

 

Robotníci v pote tváre opracovávajú ploché kamene a pokladajú ich na zem. V roku 212 pred n. l. nariadi prvý čínsky cisár svojmu generálovi Meng Tchienovi, aby sa pustil do ďalšej gigantickej stavby. Má ňou byť cesta, spájajúca hlavné mesto s najodľahlejšími časťami krajiny na severe. „Generál vybral 300 000 najlepších vojakov a pod dohľadom cisárovho syna Fu Su sa pustil do práce,“ píše čínsky publicista Li Jang. Podľa iných zdrojov sa na budovaní takzvanej Cisárskej cesty podieľa „len“ asi 100 000 mužov Tak či onak, práca im aj napriek mnohokrát nezvyčajne zložitému terénu ide rýchlo od ruky. Už o dva roky je totiž cesta hotová.

 

Široká ako D1

Plne naložený povoz sa blíži k odpočívacej stanici. Tých sú po Cisárskej ceste rozosiate desiatky. Novopostavená cesta je skutočne grandiózna. Pretína tri provincie, 14 veľkých miest a vyše osem desiatok dedín, celkom na dĺžku meria bezmála 800 kilometrov. Komunikácia navyše nie je len neuveriteľne dlhá, ale aj široká. Priemerná šírka je 25 metrov, čo zhruba zodpovedá slovenskej diaľnici D1. V niektorých miestach má však až 60 metrov. Historici o nej preto často hovoria ako o prvej diaľnici sveta. Neslúži pritom len pre čulú obchodnú prevádzku, Čchin Š'-chuang-ti ju vybuduje aj preto, aby po nej mohol rýchlo presúvať svoje vojsko.

 

Osudný elixír

Starnúci cisár je uprostred inšpekčnej cesty po ríši. Pri tej ďalšej by už rád využil novo vybudovanú dopravnú tepnu. K tomu už ale nedôjde. Roku 210 pred n. l. totiž Čchin Š'-chuang-ti neďaleko brodu Pching-jüan v provincii Šan-tung zomiera. Stane sa tak krátko po tom, čo vypije údajný elixír nesmrteľnosti. „Iróniou osudu použil cisár slávnu cestu len raz, a to keď po nej boli späť do hlavného mesta prevážané jeho pozostatky,“ vysvetľuje Li Jang. Celkom sa za vlády prvého cisára rozrástla sieť čínskych ciest podľa rôznych odhadov až o 6500 kilometrov. Hoci sa dnes s obľubou hovorí, že „všetky cesty vedú do Ríma“, vtedy to platilo pre Sien-jang.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa