Mýtické stvorenie na vás číha v Mongolsku

V krajine nekonečných stepí navyše žije viac než 25 tisíc ľudí, ktorí vedia česky a slovensky.

Aj keď sa môže zdať, že so vzdialeným Mongolskom a jeho kultúrou nemáme spoločné vôbec nič, nie je to pravda. Títo ľudia totiž predtým študovali v bývalom Československu a dnes vo svojich jurtách s radosťou pohostia českých a slovenských turistov.

Mongolsko je kraj širokých diaľok. Jeho omamná vôňa širokých stepí a ohlušujúci dupot konských kopýt sa dokáže navždy zaryť do pamäti. Je to krajina s veľmi bohatou minulosťou a uchvacujúca je napríklad starodávna kočovná kultúra tunajších obyvateľov. Len sa ich ale radšej nepýtajte na mýtického Olgoja Chorchoja – i v 21. storočí totiž miestni obyvatelia veria v jeho existenciu a jeho meno sa boja čo i len vysloviť.

A tak vám o ňom viac povie až sprievodca. „Údajne ide o ohromného púštneho červa, ktorý žije v Gobi,“ začne s výkladom, „nikto ho ale nikdy nenatočil, ani nevyfotil. Miestni veria, že je schopný zabíjať na vzdialenosť niekoľkých metrov a odmietajú o ňom čo i len hovoriť.“ Svoju stopu v piesku Gobi zanechala v 90. rokoch i česká výprava, ktorá sa pokúšala záhadného tvora nájsť a zdokumentovať, ale rovnako ako všetky výpravy pred ňou neobjavila nič.

„Je to ako keby ste hľadali ihlu v kope sena,“ krčí ramenami sprievodca. „Mongolsko je druhý najväčší vnútrozemský štát a stepou a púštnymi dunami sa rozbieha do nekonečnej diaľky.“ Práve to však väčšinu turistov na Mongolsku láka. Krajina, ktorá je dvadsaťkrát väčšia ako naša republika, má oficiálne len 2,7 milióna obyvateľov, z nich viac než tretina žije v hlavnom meste. V tunajšej drsnej krajine tak niekoľko dní nemusíte stretnúť ani živú dušu a môžete si nerušene užívať  jej krásu. Väčšina turistov sem vyráža v skupinách pod „krídlami“ niektorej z cestoviek.

Džingischán – krutý barbar alebo zjednotiteľ?

Mongolská ríša bola v 13. storočí najväčším štátnym útvarom, aký v histórii našej planéty existoval. Mocný Džingischán a jeho bojovníci ovládli nielen podstatnú časť Ázie, ale v roku 1241 sa dostalo mongolské vojsko až na Moravu. Ich silu pocítil kláštor Hradisko v Olomouci, ktorý vyplienili. V 14. storočí došlo síce k pádu celého impéria, ale ako dodáva sprievodca: „Miestni dodnes považujú chána Džingischána za najväčšiu postavu svojej histórie – i napriek tomu, že ho západný svet často označuje za krutého barbara.“

Dnes sa podľa neho nazýva alkohol, čokoláda, ale i verejné miesta. Najviac ich je v hlavnom meste – Ulánbátare. Metropola, ktorá je vraj najchladnejším hlavným mestom sveta, je centrom celého štátu. V 20. rokoch minulého storočia tvorili drvivú časť mesta jurty, v roku 1979 žili v tradičných mongolských stanoch ešte tri štvrtiny všetkých obyvateľov. „Práve tunajší tradičný spôsob života je tým, čo okrem majestátnej prírody láka najviac turistov,“ zhoduje sa väčšina odborníkov.

Adresa? Neznáma, pretože nestála

Miestnym obyvateľom je blízky kočovný spôsob života. Život tradičnej rodiny je neodmysliteľne spojený s typickou jurtou. Správna jurta sa postaví a rozloží do jednej hodiny a nepotrebuje podperné stĺpy. Jej stavba je plne v réžii žien a vnútrajšok striktne rozdelený na mužskú a ženskú časť. „ A i keď v zime klesá teplota na stepiach bežne k mínus dvadsiatim stupňom, vo vnútri je príjemné teplo,“ informuje sprievodca. „Na kostru z vŕbových prútov sa naskladá až osem vrstiev plsti, z nich tá vrchná je naimpregnovaná olejom.“ Dovnútra sa tak nedostane ani chlad, ani vlhkosť.

Jurta je „malý vesmír“ v inak ľudoprázdnych tajomných končinách Mongolska a jej obyvatelia sa tešia z každej návštevy, ktorú bohato pohostia. Najčastejšie kumysom – kvaseným kobylím mliekom – ktoré je nielen vzhľadovo, ale i chuťovo podobné kefíru. „Keďže tento nápoj obsahuje veľa cukru, je po vykvasení mierne alkoholický,“ dodáva sprievodca. „Miestni muži ho však počas dňa vypijú i niekoľko litrov a tvrdia, že má výrazne afrodiziakálne účinky.“

Prechádzka medzi dinosaurami

Pokiaľ nepatríte k tým, ktorí musia za každú cenu vyskúšať netradičné pokrmy a nápoje, nevynechajte aspoň Prírodovedecké múzeum v Ulánbátare. Na území Mongolska je pomerne veľa prehistorických nálezísk a práve v tomto múzeu majú ucelenú zbierku kostier dinosaurov. Exponátom, na ktorý sú právom všetci pyšní, je kompletná kostra tyranosaura rexa. Pri pohľade na ohromné zuby v sklenenej vitríne si človek hneď uvedomí, ako vysoko (respektíve nízko) by stál v potravinovom reťazci v druhohorách.

Mongolsko, kraj šírošírych diaľok v srdci Ázie, ponúka všetko to, čo si môže priať duša dobrodruha. Nikdy nestálo v popredí záujmu médií i cestovných kancelárií – a to je zrejme ten hlavný dôvod, prečo si zachovalo svoju originálnu a zároveň tajomnú tvár.

Nenechajte si ujsť:

• Jazerá a krátery

Príroda Mongolska je síce drsná, ale vynahrádza to svojou krásou. Za návštevu rozhodne stojí vulkanický kráter Horgo Uul, ktorý sa zrkadlí na hladine jazera Terkhiin Tsagaan Nuuk. To vzniklo prehradením horského údolia lávovými prúdmi  a je perlou medzi všetkými mongolskými krátermi.

• Divé kone

Pre obyvateľov Mongolska sú kone tým najvzácnejším, čo môžu vlastniť. Dodnes sa po stepiach preháňajú stáda divých mongolských koní, ktorých kopytá víria prach. Miestni ich ale používajú i pri práci, hlavne pri ťahaní ťažkých nákladov alebo slúžia ako „ekologický“ dopravný prostriedok.

• Bayangobi

Bayangobi leží zhruba 300 kilometrov západne od Ulánbátaru uprostred drsnej púšte Gobi a známe je svojím jurtovým táborom pre turistov uprostred mongolskej divočiny. Návštevníci tu majú unikátnu možnosť prežiť noc v stanoch, ktoré sú symbolom celého mongolského národa.

Tipy na zájazd do Mongolska a okolia:

Cestovná kancelária ESO travel, špecialista na Kubu, Keňu, Thajsko, Srí Lanku, Dominikánsku republiku, atď., vyberá z ponuky zájazdov pre dovolenka Mongolsko:

• Okruh po Mongolsku: Spoznajte život kočovného národa Džingischána s bohatou minulosťou, ktorý dnes zostáva v pozadí záujmu všetkých médií. Stojí to za to.
• Čína – Mongolsko: Dve úplne rozdielne krajiny. Zážitky z uponáhľaného Pekingu sa budú miešať s pokojnou atmosférou Ulánbátaru a životom v jurtách v mongolskej stepi.
• Vlakom na strechu sveta: Posledný vlak do Lhasy pred neodvratným príchodom moderného veku. Tibet verzus Čína. Komu patrí budúcnosť?

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, ESO travel, reklamný článok, drom

Foto: exotika.sk