Snažili sa ju vylúpiť piráti, dnes je z Cartageny koloniálny poklad Karibiku

Kolumbia má v poslednej dobe nemalé ambície, a síce stať sa jednou z najatraktívnejších krajín Latinskej Ameriky. Napomáha jej k tomu úžasná atmosféra miest i pestrá príroda mimo nej, dlhé pobrežie i vysoké hory, ktoré lákajú dobrodruhov.

Cartagena - výrazné mesto s úchvatnou koloniálnou dušou

Cartagena (celý názov znie Cartagena de Indias) je hlavným mestom oblasti Bolívar v severnej Kolumbii. Leží na pobreží Karibského mora, žije v ňom vyše milióna ľudí a tunajšie príjmy pramenia z priemyslu a vďaka kráse mesta i z turizmu.

Mesto nenesie rovnaký názov ako španielska Cartagena náhodou, získalo ho práve po nej. K jeho založeniu došlo v roku 1533 a svoju najväčšiu slávu prežívalo za doby trvania španielskej koloniálnej vlády, kedy bolo jedným z najdôležitejších prístavov tých častí Ameriky, ktoré Španieli ovládali.

Poloha Cartageny pri mori bola síce výhodná, ale na druhej strane sa práve pre ňu bohaté mesto často stávalo cieľom ziskuchtivých pirátov. Preto obyvatelia mesta vybudovali jeden z najrozľahlejších systémov opevnení v Karibiku a Latinskej Amerike. Práve v dobe budovania opevnení vzniklo i množstvo domov, ktoré dodnes stoja a návštevníci ich obdivujú. V roku 1994 si historické jadro Cartageny vyslúžilo zápis na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Cartagena má svoju prírodnú dominantu, kopec La Popa. Za nezaujímavý nemožno považovať ani viac než 110 kilometrov dlhý kanál Dique, ktorý je súčasťou mesta a ústí tu do mora. Vznikol už v 17. storočí a znamenal možnosť lodnej dopravy od pobrežia do vnútrozemia.

Na čo sa v Cartagene zamerať

Tým najvýraznejším sú v meste pravdepodobne zvyšky opevnenia, ktoré tu vzniklo po niekoľkých nepekných pirátskych útokoch vedených z mora. Jedného dňa v roku 1586 sem dokonca loďou pricestoval obávaný sir Francis Drake, mesto vyplienil a jeho obyvateľov bez rozdielu povraždil. Odpoveďou koloniálnej vlády bolo obohnanie mesta hradbami len s niekoľkými bránami a tiež vytvorenie hrádze medzi poloostrovom Bocagrande a ostrovom Tierrabomba, čím došlo k uzavretiu do tej doby voľného vstupu z mora priamo do mesta.

Pomyselnou čerešničkou na torte, ktorou bolo práve spomínané opevnenie, sa stal hrad San Felipe de Bajaras. Celá snaha sa vyplatila, mesto sa potom ubránilo niekoľkým nepekným nájazdom z mora a svoje bohatstvo si pekne strážilo. Tým vzrástla životná úroveň jeho obyvateľov a začal tu rásť jeden dom vedľa druhého, hotové paláce a sídla, svoje honosne zdobené kostoly a kláštory si tu stavali i najrôznejšie rády.

Pevnosť San Felipe de Bajaras získala názov po španielskom kráľovi Filipovi IV. a tiež sa pyšní titulom najmohutnejšej a najväčšej pevnosti, ktorú kedy Španieli na území svojich kolónií postavili. Pevnosť začala vznikať asi dva roky po založení mesta a po sto dvadsiatich rokoch bolo prikázané jej rozšírenie. Autenticitu zaisťujú pôvodné delá, priestory väznice alebo tunely.

Vo štvrti San Pedro, kde v dobách kolonializmu žili prevažne šľachtici a hodnostári, sa dochovalo mnoho nádherných stavieb, napríklad katedrála, kostol a kláštor San Pedro Claver, Palác inkvizície, kde se rozhodovalo o osudoch čarodejníc a kacírov, alebo trebárs kostol Santo Domingo.

Zaujímavé je tiež vidieť dom a monument svetoznámeho spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza, autora takých kníh, ako Sto rokov samoty alebo Láska za čias cholery. A nemenej čarovná je prechádzka uličkami El Centro alebo akejkoľvek inej časti mesta. V niektorých uličkách budete mať čo robiť, aby ste sa ubránili dôkladne vybrúseným taktikám pouličných predajcov všetkého možného.

Hor sa na sopku… A do bahna!

Asi 40 kilometrov od Cartageny stojí sopka El Totumo. Nechrlí lávu, nedymí. Takmer nič sa tu nedeje. Vlastne až na to, že sa na tento len 15 metrov vysoký vŕšok chodia ľudia kúpať. Sopka je totiž hlboká vyše 2 000 metrov a v jej kráteri je bahno, ktoré sa stále obmieňa a preto je „čisté“ (také čisté, ako len bahno môže byť) a vyhľadávané, pretože má priaznivé účinky na ľudskú kožu. Obsahuje totiž vápnik, oxid kremičitý, chlorid sodný, horčík a ďalšie látky.

A ako to tu chodí? Pri pokladni pod sopkou zaplatíte nejaké to vstupné a vystúpite po drevených schodoch hore. Keď to urobíte skoro ráno, v kráteri obloženom drevom ešte nikto nebude. Je pomerne malý a veľa ľudí sa sem nevojde, preto je dôležité menšie plánovanie.

V žiadnom prípade sa nemusíte báť, že by vás bahno pohltilo, naopak vám bude klásť odpor a hneď ako doňho vstúpite po pás, budete mať v dôsledku tohto odporu naozaj čo robiť, aby ste sa ponorili hlbšie. Pre niekoho však môže byť značne desivý pocit, že pod sebou má dvojkilometrovú dieru s bahnom a nič iné.

Po bahennom kúpeli je nutné zísť zas dolu zo sopky, čo je, dá sa povedať, náročné, pretože bahno kĺže ako mydlo. V zátoke sa vás ujmú domorodkyne a umyjú vás. Skrátka pohoda.

Autor: Petra Malá & Tomáš Cikán

Inzertné oznámenie:

 

Skúste atmosféru Cartageny počas putovania okolo sveta!

Cartagena je nefalšovanou koloniálnou perlou Karibiku a jej atmosféra vás absolútne pohltí. Nebráňte sa, dovoľte jej to. Vychutnajte si nádherné chvíle v Kolumbii a spojte návštevu tejto krajiny s cestou na ďalšie krásne miesta. Môžete ich spoznať desať počas 26 dní!

 

Najväčšia soľná pláň sveta i plameniaky

V Južnej Amerike vás môže pohltiť ešte oveľa viac zaujímavostí – a keď už ste raz tam, do ostatných krajín je to „takmer“ čo by kameňom dohodil. Na čo sa zájsť pozrieť o kúsok ďalej, do Bolívie? To vám prezradí článok na portáli Cestovinky.cz, kde nájdete rozprávanie i o ďalších destináciách, kam se môžete pozrieť so zájazdmi cestovnej kancelárie ESO travel.

 

Po stopách Jamesa Cooka

Slávny moreplavec James Cook okrem objavenia Novej Kalendónie alebo Havajských ostrovov pre svet odhalil tiež existenciu Veľkého bariérového útesu, podmorského raja plného farebnej fauny. Aké čudesné životné formy sa tam nachádzajú a kde tento nádherný kus prírody hľadať, to vám prezradí článok na portáli Cestovinky.cz, kde nájdete rozprávanie i o ďalších destináciách, kam se možete pozrieť so zájazdmi cestovnej kancelárie ESO travel.