Zimný Bajkal - perla Sibíru

Bajkal je ohromná, na niektorých miestach až 1 600 metrov hlboká priepasť v tvare polmesiaca. Má dĺžku 640 a šírku 80 kilometrov a vlieva sa doň viac ako 300 riek, hoci iba jediná - Angara - z jazera odteká. Voda v jazere je navyše taká číra, že na mnohých miestach môžete vidieť objekty až 40 metrov pod hladinou. A keď udrú ruské mrazy, z Bajkalu sa stáva dokonalá zimná krištáľová guľa.

Už v decembri sa po okrajoch jazera začne tvoriť hrubá ľadová vrstva, ktorá je natoľko pevná, že domáci jazero používajú ako dočasnú diaľnicu. Neváhajú po jazere jazdiť so psím záprahom, ale ani s Ladou. Na prelome rokov 1904 a 1905 tu bola dokonca položená dočasná železničná trať, ktorú využívala armáda počas Rusko-japonskej vojny.

Častou zastávkou turistov v bajkalskej oblasti je mesto Irkutsk so svojimi katedrálami, drevenou architektúrou, klasickými fasádami a cibuľovitými strechami. Typické znaky imperiálnej éry pripomínajú aj v naoko nehostinnom ľadovom kráľovstve pohodu a pohostinnosť ruských domácností.

Tým, že jazero je ďaleko staršie ako ostatné zavodnené územia na svete, žije tu vyše 1 000 živočíšnych druhov, ktoré nenájdete nikde inde na Zemi. Medzi najunikátnejšie patrí nerpa, bajkalský tuleň, ktorého pôvod vedci lokalizujú do Severného ľadového oceánu. Znečistenie a pytliactvo si, bohužiaľ, vyberajú daň, ktorú platia najmä ohrozené druhy.

Ďalších 9 fotografií v galérii

V bajkalskej oblasti je veľmi rozšírenou menšina Burjatov. Tí v minulosti od svojich mongolských susedov prevzali budhistickú vieru, no sovietske zákony sa ich snažili prekonvertovať. Burjati teda v oblasti zakorenili šamanizmus a mnohí turisti fascinovaní sakrálnymi lokalitami dodnes vyhľadávajú šamanské útočiská známe ako ovoos, kde nechávajú kúsky látky ako obete duchom.

Zdroj/autor: bbc.com, Dominika Babulicová, drom