Ako som sa kúpal na Severnom póle (2. časť)

Stretnutie s pánom Arktídy v Tichaja Buchta

Historik Bob Headland rozpráva krásnou angličtinou o dobývaní Arktídy, keď zrazu z ampliónu zaznie „ľadový medveď na ľavoboku.” Keď sme skúšali prvý deň poplach, tak sme boli oveľa pomalší. „Vzdávam sa,” zahlásil Bob. „Proti medveďovi nemám šancu.” Aj ja zhadzujem sluchátka a mikrofón, cez ktorý prekladám Bubákom prednášky a dopĺňam ich svojimi zážitkami a bežím na palubu. „Ty kokos”, naozaj, je tu, vidím ho, úplne blízko. Wow. Ešte nikdy doteraz som nevidel ľadového medveďa v živej prírode. Ani mroža. A teraz sa obzriem a vidím desať mrožov a troch obrovských macov. Nas ledokol - najsilnejší ľadoborec sveta - vypne motory a nechá prísť mackov bližšie.

Sme na dohľad od Zeme Františka Jozefa, 119 ostrovov, ktoré mohli patriť nám, kedže ju v roku 1873 objavili rakúski dobrodruhovia. Nárokujú si na ňu aj Nóri (zrejme tu boli pred Rakúšanmi a Fridtjof Nansen tu bol určite pred Rusmi), ale na ruského medveďa, na silné Rusko nemajú. Rusko je kráľom Arktídy.  Ide o najsevernejšie ostrovy Európy, na Rudolfovom ostrove sa nachádza najsevernejší bod kontinentu. Najvyšší bod leží na ostrove Wiener Neustadt (620 m). Teraz stojíme pri ostrove Gukera v Tikhaya Buchta (Tichá zátoka), čo je miesto, odkiaľ vyrážali do Arktídy najväčšie expedície. Grof Zeppelin tu pristál v roku 1931 a naše vrtuľníky tu pristávajú práve teraz a vykladáme posádku ruských vedcov. 

No späť k tým medveďom. Úžasné a ešte lepšie. Naozaj nádherné fotografie úplne zblízka. Medvede asi cítia, čo máme na obed? Alebo rozmýšľajú, ako otvoriť tú železnú konzervu, kde vidia toľko potravy? Každopádne sme pre nich zaujímavosťou a prichádzajú úplne blízko. Neboja sa. Sú to silné predátory. V pozadí vidíme matku s dvoma mladými, tie majú rok a 3 mesiace. Medvedica rodí v marci a o svoje rozkošné medvedíky sa stará dlhé tri roky. Môže mať jedno, ale aj trojičky. Loví pre ne, chráni ich. Je tu strašne veľa nástrah, no najväčšou je asi medveď, samec, ktorý je stále hladný a je mu jedno, že zožerie svojich. Roka sa dožijú iba štyri z desiatich medvedíkov.

Ďalších 9 fotografií v galérii

My sme jednu scénu videli. Mladá dvojročná medvedica si obzerala zvedavo našu loď, doslova sa jej dotýkala a my sme fotili ako najatí. Krásavica mala peknú slonovinovú kožu a nádherné oči, vyplazovala namodrastý jazyk a usmievala sa. Prišla sa skôr zahrať ako loviť. Zrazu sa z veľkej diaľky blíži značnou rýchlosťou ďalší medveď. Pozerám sa naňho ďalekohľadom a zdá sa mi, že matka beží potrestať pubertálnu dcérenku, ktorá je pri cudzej lodi príliš blízko. No zrazu medveďa zbadá aj mladá medvedica a začne pred tým veľkým medveďom utekať. Skáče z kryhy na kryhu, zadné laby majú drápy, ktoré slúžia ako horolezecké macky a tak je krok aj skok medvedice istý.

Veľký medveď sa však rozbehne ešte rýchlejšie a je bližšie. Veď to nie je medvedica - matka, ale vychudnutý  samec, úplne na kosť, s tvárou plnou jaziev. Evidentne bol zranený, čo mu neumožnovalo loviť, a je hladný. Rozhodol sa mladú medvedicu zabiť. Niektorí členovia výpravy biológovi Mikolajovi tvrdia, že medveď chce od krásky čosi iné…  Každopádne medvedici sa ani jedna možnosť nepáči, z abolútneho pokoja pohodičky, chytá enormnú paniku a rozbehne sa ako o život, doslova, a tam, kde kryhy končia, by ju medveď chytil, no tu sa hádže do mora a pláva a pláva. Pláva dlho a pojazvený vidí, že nemá toľko síl a tak zastane pri našej lodi a vetrí, či nemožno zožrať čosi tu. Zatiaľ sa nepotápame, takže maco ostal hladný naďalej. Pozorujem ďalej medvedicu, ktorá stále pláva, aj keď je od nás už vyše kilometra. Až takto rýchlo vie medveď plávať?

Nepláva ako pes, pláva iba prednými nohami a zadné má vystreté, no pláva oveľa rýchlejšie. Nenadarmo je latinský názov ľadového medveďa Ursus maritimus, teda medveď morský. Rodí sa na brehu, ale väčšinu života strávi v mori. Je to najväčší zemský mäsožravec, dvakrát väčší ako tiger. Ostatné druhy medveďov sú všežravce, no tento je prakticky absolútne mäsožravý. Je to zabijak, predátor, pred ktorým ako človek nemáte šancu. Stovku zabehne pod 9 sekúnd a dokáže takto bežať poriadne dlho. To vidíme o polnoci v bare.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Hráme mariáš a popíjame džin tonic. Hrám malého, zahlási Marián a ja sa zamyslím - zahľadím do blba - a zrazu tam v tej bielej pláni vidím pohyb. Aha, medveď! Ukazujem vpred a zrazu má celý bar úžasné prírodné divadlo. Silný medveď sa rozbehne popri lodi a beží a beží, s ľahkosťou nás predbehne a križuje. Mám obavu, že ho zrazíme, ale on si robí srandu a slalomuje pred nami a uteká dlhé kilometre tak 35-40 km za hodinu. Preskakuje desaťmetrové vodné plochy, ako keď my prekračujeme prah dverí. Potom to zrazu nechal tak a ja si hovorím, tak toto je najúžasnejší bar, v akom som kedy bol. Nikde nikto iba ľadové kryhy a náš ľadoborec a výhľad cez provu do nekonečna.

Na svete je asi 20 skupín bielych medveďov a tá pri Zemi Františka Jozefa je špecifická, najmenej ovplyvnená hnedými bratmi, s ktorými môžu inak plodiť potomstvo. Spolu je ich na našej planéte asi 22 tisíc, no očakáva sa, že pri roztopení oceánu ich ostane iba tak 30 percent. My sme ich dnes videli asi 20. To je slušný úlovok!!! Boli sme od nich cca 10 metrov a to sa inak vo voľnej prírode bližšie dostať nedá. Obrovský zážitok, ktorý bol väčší, než som očakával.

Mikolaj z Varšavy, biológ, ktorý nám o medveďoch prednáša s láskou a nadšením, hovoril, že keď vyjdeme na breh, nemusíme sa báť. Sú tu pre nás ľudia, čo nás pred medveďmi chránia, majú pušky a sú rozostavení v polkruhu tak, aby nenastal problém. Jemu vraj pušku nedávajú, lebo keby sa mal rozhodnúť, tak on radšej zastrelí turistu.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Čím sme dlhšie v bare, kde slnko nikdy nezapadne, tým sa z nás stávajú drsnejší námorníci. „Šukať znamená u Vás to isté ako v Prahe?” pýta sa Mikolaj. „Preto sa smejete však.” „No a Mikolaj, keď ty šukal medvede, aké to je?” „No barzno nebezpečno.”

Pozývame Vás na najväčší cestovateľský festival Slovenska, kde sa aj o tejto ceste môžete dozvedieť viac, program viď www.bubobal.sk.

Prečítajte si aj:

• Ako som sa kúpal na Severnom póle (1. časť)

Zdroj/autor: Luboš Fellner, BUBO Travel Agency, reklamný článok, drom