Skara Brae: Sídlo staršie ako Stonehenge aj pyramídy

Tromfol aj pyramídy

Skara Brae je najstaršou zachovalou osadou na svete. Nájdete ju na západnom pobreží Škótska. Postavili ju údajne v roku 3180 pred Kristom a je teda ešte staršia ako egyptské pyramídy. Podľa prieskumov tam mohli ľudia žiť približne do roku 2500 pred Kristom. Skara Brae objavili za kurióznych okolností. V polovici 19. storočia zasiahla Škótsko silná búrka, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Blesky niekoľkokrát udreli aj do pobrežia a odhalili prvú časť historického obydlia. Na dovtedy rovnej zemi zrazu stáli pozostatky domov, ktorým chýbali iba strechy. Do archeologických prác sa pustil najprv tunajší amatér William Watt. Práce postupovali len veľmi pomaly. Až keď ďalšia silná búrka v roku 1924 odhalila druhú časť neolitickej dedinky, do výskumu sa pustili aj zástupcovia Edinburghskej univerzity, ktorí ju v priebehu nasledujúcich troch rokov úplne odhalili a predstavili širokej verejnosti.

Prekvapivo sofistikovaný systém

Ako postupovali práce na Skara Brae, archeológovia postupne prichádzali na nové tajomstvá tejto civilizácie. Veľkým prekvapením bol pre nich pomerne sofistikovaný systém kanalizácie. Vďaka tomu dokonca už v tých časoch využívali jednotlivé domy toalety a predčili tak dokonca generácie, ktoré prišli po nich. Obydlia boli pomerne dobre zariadené. Väčšinou šlo o väčšie miestnosti, ktoré mali vždy v strede malú pec slúžiacu na ohrievanie domčeka a varenie, posteľ, stoličky, skrine a okná. Podľa odborníkov sa vtedajší obyvatelia veľmi dobre vyznali v astronómii. Mnoho zvykov uspôsobovali postaveniu hviezd a uctievali božstvá blízke morskému prostrediu. Hlavným zdrojom ich potravy boli ryby a jahňatá. Viedli pomerne zdravý životný štýl a súdiac podľa zvyškov ich obydlí boli dobre zabezpečení. Okrem astronómov boli medzi pôvodnými obyvateľmi tiež lovci, rybári a farmári. Všetci používali veľmi dômyselné nástroje.

Deväť príbytkov zakonzervovaných pieskom

Z pôvodnej neolitickej osady sa podarilo uchovať deväť stavieb. Všetky majú veľmi podobný pôdorys a stoja neďaleko od seba. V súčasnosti sa môžete prejsť po chodníku, ktorý vám predstaví jednotlivé stavby a jednu z nich môžete navštíviť a vstúpiť do jej interiéru. Najčastejšou otázkou návštevníkov je, ako sa podarilo tak dlhé roky uchovať tieto príbytky v pomerne dobrej kondícii. Keď domy opustili poslední obyvatelia, osada začala pustnúť. Postupne zarastala rastlinami a zafúkal ju piesok z blízkych pláží. Do hry vstupujú aj úvahy o piesočnej búrke. Piesok pôsobil ako konzervačná látka, ktorá kamenné steny zaistila a tie napriek tisícom rokov nechátrali.

Stovky vzácnych artefaktov

O zániku pôvodnej civilizácie sa doteraz nezistili bližšie informácie. V domovoch však zostalo mnoho predmetov, takže sa uvažuje, že obyvatelia museli buď narýchlo odísť, keď utekali pred nejakým prírodným živlom či nepriateľom, alebo ich tam niekto napadol a osada už potom zostala opustená. Počas archeologických prác nenašli zástupcovia univerzity iba príbytky, ale taktiež stovky vzácnych artefaktov. Nachádzajú sa medzi nimi rôzne druhy nádob, nože, šperky, pracovné nástroje, hygienické pomôcky a aj hračky detí. Väčšinu predmetov si môžete pozrieť v návštevnom centre, ktoré sa nachádza priamo pri neolitickej osade. Dozviete sa tam aj informácie o živočíchoch a kvetoch v okolí a tiež podrobné informácie o archeologických prácach. Cena vstupného pre dospelú osobu do celého areálu je 6 libier. V prípade zlého počasia nie je možné Skara Brae navštíviť, pretože by to bolo nebezpečné.

Záhada domu 7

Podľa archeológov sa v okolí Skara Brae nachádza viacero podobných neolitických stavieb, len nie všetky z nich boli objavené. Počas vykopávok našli medzi obydliami tiež pozostatky muža s rytierskym mečom, čo ich najprv mylne naviedlo na myšlienku, že ide o príbytky z doby bronzovej. Dodatočné nálezy ich však presvedčili, že majú tú česť s jedným z najstarších zachovalých obydlí na svete. Najzaujímavejšou časťou je dom, ktorý označili číslom sedem. Na rozdiel od ostatných príbytkov mal niekoľko nezvyčajností. Nachádzali sa v ňom pochované dve kostry žien, na posteli bola lebka byvola a pri lôžku bola misa s červenou farbou. Archeológovia sa domnievajú, že tieto priestory boli využívané aj po odchode posledných obyvateľov a slúžili na posvätný rituál pochovávania. Červenou farbou zrejme natierali telá mŕtvych, keďže tú našli aj na zvyškoch niektorých kostí.

Autor: © Zoznam/David