Mesto mŕtvych pod Rímom: Unikátny pohľad do tajuplných katakomb

01.06.2017 |   |    | 

Každý turista vie vymenovať najslávnejšie pamiatky Ríma, málokto však tuší, že v podzemí večného mesta existuje ešte druhý paralelný svet. Hoci patrí zosnulým, navštíviť ho môžete aj vy.



 

Zem pod Rímom je popretkávaná hustou sieťou chodieb v celkovej dĺžke až 150 kilometrov. Podľa veľmi rozšíreného názoru sa v nich ukrývali kresťania počas prenasledovaní, katakomby však boli v skutočnosti podzemnými pohrebiskami, kde bolo tak málo miesta a vzduchu, že tam nik nemohol vydržať dlhší čas. Podzemné galérie boli používané len na pohrebné účely a navštevovali ich výlučne rodinní príslušníci zosnulých.

Až do 2. storočia nemali kresťania v Ríme vlastné pohrebiská, ale boli pochovávaní spolu s pohanmi na miestach mimo mesta pozdĺž hlavných ciest. Apoštol Peter bol do zeme uložený na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavol zas vedľa cesty vedúcej do Ostie.

Od konca 2. storočia však bolo čoraz ťažšie získať pohrebné miesto, a tak sa začali kopať malé podzemné hrobky. Tieto sa neraz prepájali krátkymi tunelmi a nazývali sa hypogeum, t.j. podzemné pohrebisko. Zosnulí bývali zabalení do plachty a vložení do hrobu, ktorý – podľa vkusu či finančných možností rodiny – zvykol byť zapečatený hlinenými tehličkami alebo mramorovou platňou, prichytenou o stenu vápnom. Meno zosnulého bolo vyryté do mramoru či do vápna, spolu s indikáciou veku, dátumu smrti, niektorých obľúbených citátov a často i symbolu. Avšak väčšina hrobov – zvlášť tých, čo patrili chudobným – zostala anonymnými.

Postupne vzniklo takýmto spôsobom pod Rímom celé "mesto zosnulých", ktoré tvorí asi štyridsať podzemných nekropol. Celková dĺžka ich chodieb presahuje 150 km a podľa odhadov tu bolo celkovo pochovaných 600 až 700 tisíc zosnulých.

Najväčšie z rímskych katakomb nesú meno svätej Domitily (Catacombe di Domitilla). Merajú viac než 17 kilometrov a tvoria ich dve podlažia. Z nápisov vieme, že pozemok pôvodne patril Flávii Domitille, ktorá patrila medzi urodzené ženy. Cisár Vespazián bol jej starým otcom a Domicián strýkom. Jej manžel Flavio Klement bol konzulom spolu s Domiciánom v roku 95, ale v tom istom roku ho imperátor odsúdil na smrť a Domitilla bola poslaná do vyhnanstva na ostrov Ventotene. Boli obvinení zo zločinu „ateizmu“ – čo zrejme značí, že obaja boli kresťanmi.

Prvé hroby sa na pozemku Domitilly objavili už v 2. storočí, väčšina však pochádza z prvej polovice 3. storočia. Komplex Domitilliných katakomb začal siedmimi hypogeami, ktoré boli vyhĺbené na dvoch rozličných podlažiach a spojené dovedna v priebehu prvej polovice 4. storočia. Galérie a hroby sa kopali potom ďalej až do konca 5. storočia spolu s novými schodiskami, ktoré do nich viedli z povrchu zeme.

Katakomby boli objavené v roku 1593 prvým moderným bádateľom kresťanských pohrebísk Antoniom Bosiom. Takmer sa stratil v labyrinte galérií a opísal, aký strach prežíval z toho, že tam zomrie a znesvätí tak posvätné miesto svojimi „nehodnými“ telesnými pozostatkami. Tak bola objavená jedna z najstarších rímskych podzemných nekropol, ktorá tiež patrí k najzachovalejším. Fresková výzdoba Domitiliných katakomb s náboženskou i svetskou tematikou je cenným svedectvom o histórii.

 

Informácie pochádzajú zo stránky www.domitilla.info.

Foto: TASR / AP

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.0/5 (8 hlasov)

Štvrtok, 17. august. 2017. Meniny má Milica.

Najnovšie príspevky

Foto dňa