Ruský Kremeľ - domov Putina aj obľúbená turistická atrakcia

 

Od drevenej pevnosti k nedobytnému komplexu

Kremeľ sa nachádza priamo v srdci Moskvy. Táto oblasť bola pôvodne osídlená Slovanmi, prvé písomné zmienky o osade na pôde súčasného komplexu sú z 5. storočia pred Kristom. Vznik prvej významnej stavby sa datuje do roku 1156. Vtedy tam dal Jurij Dolgorukij postaviť drevenú pevnosť, ktorá mala slúžiť na obranu tohto miesta pred nepriateľmi. Odvtedy sa tam začalo postupne rozrastať prosperujúce mesto, ktorého vývoj zastavili nájazdy Mongolov. Keďže kvôli nim musela väčšina obyvateľov ujsť, Kremeľ zostal na istý čas opustený. V 14. storočí tam presťahovali centrum ortodoxnej cirkvi a v tom období vybudovali okolo komplexu múry, aby tak jednotlivé budovy izolovali od zvyšku mesta. Toto opevnenie je v súčasnosti dlhé 2 kilometre a jeho steny sú vysoké od 5 do 17 metrov. Pozdĺž areálu je umiestnených niekoľko veží, ktoré slúžili pre vojakov, strážiacich Kremeľ pred nájazdmi nepriateľov. V tom období sa tam sústredila všetka moc danej krajiny a presťahovali sa tam čelní predstavitelia Ruska.

 

Konkurent Ríma

Tento komplex sa rozprestiera na ploche 27 hektárov a má tvar trojuholníka. Najväčší rozmach zažil za éry panovníka Ivana III. Veľkého, ktorý chcel, aby sa Kremeľ vyrovnal Rímu. Túto metropolu pokladal za najväčšieho soka a trápilo ho, že jeho rodná krajina nemá také mesto, ktoré by mu mohlo konkurovať alebo ho dokonca predčilo. Z toho dôvodu sa rozhodol pri renováciách a stavbe nových budov angažovať talianskych architektov. Tí mali podľa neho najviac skúseností s tak rozsiahlymi projektmi a mohli mu splniť sen o veľkolepom sídle hodnom ruských panovníkov. Keby autor tejto myšlienky zistil, čo všetko Kremeľ prežil a napriek tomu zostal jednou z najvyhľadávanejších pamiatok a sídlom ruských prezidentov, bol by na seba a ďalšie generácie ruských cárov istotne ešte viac hrdý.

 

Stalin ho takmer zničil

Keďže v Kremli žili viacerí panovníci, mali oň pravdaže záujem aj ich odporcovia. Kvôli tomu musel čeliť viacerým útokom. V 18. storočí ho na niekoľko rokov opustili a centrum moci sa presunulo do Petrohradu. Jeho slávu obnovila až Katarína II. Veľká a po jej rozhodnutí tam postavili aj prvý senát. Nasledujúce roky sa Kremeľ opäť stal dôležitou súčasťou dejín. Miloval ho aj Lenin, ktorému práve kvôli tomu po smrti postavili mauzóleum v blízkosti tejto stavby. Jeho ďalší nástupca Stalin už nebol týmto komplexom taký nadšený. Keďže bojoval voči všetkému, čo pripomínalo slávne časy cárov, rozhodol sa odtiaľ odstrániť všetky znaky ich vlády. Taktiež nesúhlasil s množstvom kostolov, ktoré postupne zatvoril alebo ich používal na iné účely. Potom premenil aj časť priestorov na školy a dostaval vojenské budovy. No práve vďaka tomuto zásahu sa podarilo uchovať ukážky z viacerých období ruskej architektúry.

 

Čo všetko uvidíte v Kremli?

Zbrojnica – hlavnú časť výstavy tvorí múzeum zbraní, ale oveľa cennejšie sú iné vystavené exponáty. V tejto časti Kremľa totiž uvidíte aj vzácne korunovačné klenoty a dary, ktoré získali cári počas zahraničných návštev. Veľkou zaujímavosťou sú ukážky ručných prác remeselníkov, ktorí počas bohatých dejín tohto komplexu sídlili v jeho okrajových častiach.

Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky – ide o najstaršiu budovu v Moskve, ktorá mala po dlhé roky veľmi významnú pozíciu. Na tomto mieste korunovali nových cárov a zároveň tam našli miesto posledného odpočinku všetci dôležití predstavitelia mesta a krajiny. Chrám museli viackrát rekonštruovať. Tesne pred druhou prestavbou ho poškodilo zemetrasenie a všetky práce museli začať odznova. V súčasnosti sa tam opäť vykonávajú bohoslužby.

Archanjelský chrám – tento kostol je zasvätený archanjelovi Michalovi, ktorý bol patrónom ruských bojovníkov a panovníkov. V interiéri má bohaté zdobenie a nachádza sa tam mnoho vzácnych ikon. I keď tam v súčasnosti sídli múzeum, zároveň slúži aj ako svätostánok a svätia tam pravoslávne omše. Aj v tejto budove sú pochovaní niektorí ruskí vladári.

Chrám zvestovania – zo začiatku to bola iba súkromná kaplnka, ktorú využívali cári. Tí tam mali všetky rodinné udalosti ako svadby, krsty a niektoré omše. Práve toto bol jeden z kostolov, ktorý Stalin zrušil. Neskôr ho opäť získala pravoslávna cirkev.

Chrám dvanástich apoštolov – táto budova pôvodne slúžila ako katedrála, potom sa z nej stalo múzeum umenia. Aj tento kostol uzavreli po boľševickej revolúcii. Kedysi slúžil ako súkromná kaplnka a nachádzali sa tam komnaty cirkevných hodnostárov.

Chrám uloženia rúcha presvätej bohorodičky – ďalšia z privátnych kaplniek, v ktorej sa v súčasnosti nachádza malá výstava drevených sôch s kresťanskou tematikou.

Zvonica Ivana Veľkého – jedna z budov je pomenovaná podľa Ivana III. Veľkého, ktorý túžil vybudovať z Kremľa jedno z najvýznamnejších miest na svete. Toho času to bola najvyššia stavba v Moskve. V súčasnosti sa tam nachádza múzeum o histórii tohto komplexu.

Veľký kremelský palác – patrí k mladším stavbám Kremľa. Pôvodne tam žili cári, potom tam vybudovali byty pre predstaviteľov štátnej správy a neskôr sa rozhodli opäť ho zmeniť na prezidentský palác. V súčasnosti je preto táto najdominantnejšia stavba pre verejnosť neprístupná.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku