Vodný hrad Scaligero – jedno z najkrajších miest pri Gardskom jazere

 

Najprv slúžil aj ako prístav

História hradu Scaligero siaha do polovice 14. storočia. Vtedy mesto Sirmione patrilo k najvplyvnejším v celom regióne. Jeho najvýznamnejšou rodinou boli Della Scalovci, ktorých volali taktiež Scaligerovci. Rodina sa rozhodla postaviť menšie sídlo pri Gardskom jazere, ktoré by zároveň plnilo aj funkciu pevnosti. Jej úlohou bolo, aby strážila južnú časť pobrežia a zároveň tam chodievalo na výlety aj panstvo.

Neskôr pri hrade pribudol menší, ale významom veľmi dôležitý prístav. Vďaka tomu mohli na lodiach prichádzať aj členovia rodiny majiteľov. Scaligero je významný práve vďaka netradičným hradbám, ktoré zachádzajú priamo do jazera. Prichádzajúce lode sa dostali pomedzi ne a tam mohli zakotviť. Zároveň tak dokázali kontrolovať, kto sa ku nim plaví a aké má zámery. Súčasťou hradieb sú tiež malé vežičky, ktoré slúžili na vyhliadku na jazero.

 

Používali ho ako sklad zbraní

Funkcie hradu boli postupne počas jeho ér rôzne. Panstvo ho časom prestalo navštevovať a neskôr aj zmenil svojich majiteľov. Nakoniec pripadol pod správu Benátok. Ich predstavitelia prišli s nápadom, že by tam mohli vytvoriť svoju zbrojnicu. Postupne sem presunuli väčšinu zbraní a pevnosť zase nabral na význame.

V týchto časoch sa hrad rozrástol, pridali k nemu ďalšie miestnosti, kde skrývali aj pušný prach a taktiež potrebovali miesto pre vojakov, ktorí strážili cenný tovar. Neskôr sa už Sirmione stalo súčasťou Talianskeho kráľovstva. Vtedy začal upadať aj hrad, pretože už viac nevideli dôvod, prečo by ho mali udržiavať.

 

Zachránili ho termálne pramene

Keď už začalo samotné mesto upadať, prišiel malý zázrak. Ku koncu 19. storočia tam objavili termálny prameň. Ihneď sa ho rozhodli využiť pre liečebné účely. Otvorili kúpele a spopularizovali ho medzi ľuďmi. Netrvalo dlho a Sirmione si všimla aj talianska smotánka.

Časom sa stalo vyhľadávaným miestom a zámožní klienti si žiadali lepšie služby. V tomto období tiež začali viac navštevovať historické pamiatky okolo jazera. Hrad sa im veľmi páčil, ale bolo im ľúto, aká opustená ruina sa z neho stala. Na začiatku 20. storočia teda padlo definitívne rozhodnutie, že sa pustia do jeho obnovy a sprístupnia ho verejnosti.

 

Dostanete sa tam už len jedinou cestou

V minulosti mohli prísť hostia do hradu dvoma spôsobmi. Prvý bol cez prístav, kde mohli zakotviť loď a prejsť až na nádvorie. Druhý bol cez most, ktorý prechádzal ponad vodu a vošli ste ním priamo do Scaligera. Práve tento vchod je funkčný ešte aj v súčasnosti. Keď cez neho prejdete, musíte vyjsť prvých 146 schodov, ktoré vás vyvedú na terasu s vyhliadkou.

Odtiaľ sa dostanete na najvyššiu vežu, z ktorej máte nádherný pohľad na jazero, areál hradu, ale aj časť mesta. Hrad je otvorený celoročne, ale nepodarilo sa tam uchovať veľa historických artefaktov. Pre verejnosť je sprístupnené pôvodné lapidárium a v interiéri nájdete tiež menšiu výstavu o dejinách hradu, ale aj blízkeho regiónu.

 

Príbeh smutnej lásky dojíma návštevníkov až dodnes

S hradom sa spája jeden dojímavý príbeh nešťastnej lásky. Kedysi v ňom žil šľachtic Ebengardo spolu s manželkou Arice. Počas jednej daždivej noci prichýlili u seba rytiera, ktorý tam chcel prečkať zlé počasie. Ten sa však zahľadel do pani domu a počas noci ju navštívil v komnate.

Keďže sa mu bránila, tak ju zavraždil. Jej zúfalý krik začul manžel, ktorý sa ihneď rozbehol smerom k spálni. Prišiel však už neskoro a navyše sa počas súboja napichol na vlastnú dýku. Podľa legendy sa duše zaľúbencov po smrti nespojili a kvôli tomu ich kvílenie môžete počuť počas všetkých daždivých dní.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku