Paradajková guľovačka v španielskom Buňole
Prečo sa takéto šialenstvo vôbec deje? Dlhoroční fanúšikovia odpovedajú jednoducho a jednoznačne. Pre zábavu. Tradícia španielskej paradajkovej guľovačky, ktorá každoročne v poslednú augustovú stredu priláka na námestie Plaza del Pueblo desaťtisíce návštevníkov, siaha až do vojnového roku 1944. Boja sa môže zúčastniť ktokoľvek a bezplatne.
Už týždeň pred začiatkom žijú ulice v meste Buňol festivalom plným hudby, sprievodov, tanca a ohňostrojov. V predvečer paradajkovej vojny sa návštevníci zúčastňujú súťaže vo varení paelly. Miestni obchodníci sa už vopred pripravujú na červený masaker a výklady svojich obchodov si starostlivo chránia. Do mesta je kamiónmi privezených vyše 100 ton zrelých paradajok. Nosia ich z Extremadury, kde sú lacnejšie. Okolo jedenástej to všetko vypukne.
Na tyči je zavesená šunka a boj nezačne, kým sa niekto z prítomných nevyšplhá na tyč a nedonesie šunku na zem. Ľudia sa bijú o to, kto sa bude pýšiť odštartovaním bitky. Signálom zahájenia je strela z dela a potom nastáva chaos.
La tomatina, Buňol, Španielsko
Pôvod festivalu La tomatina nie je úplne jasný ani domácim, ktorí sú pravidelnými bojovníkmi červenej bitky. Príbehy sú rôzne, avšak spoločné majú jedno. Protest. Niektorí šíria príbeh o skupine mladíkov, ktorí vyrabovali miestny obchod so zeleninou a začali sa ňou navzájom ohadzovať. Dôvod bol prozaický – interpretuje sa ako odvážny červený protest miestnych socialistov, ktorí prehrali občiansku vojnu proti vtedajšiemu diktátorovi Francovi.
Hlavnými aktérmi ďalšej historky sú kamaráti, ktorí na protest proti festivalu balónov začali hádzať do vzduchu paradajky. Divá paradajková fiesta mohla vzniknúť aj na základe historky o dvoch nespokojných rodinách, ktoré začali pri večeri obhadzovať paradajkami vystupujúcich hudobníkov. Dnes je La tomatina fenoménom, ktorý sa môže javiť ako absolútna červená anarchia. Ale aj takáto zábava má svoje pravidlá. Platí tu prísny zákaz predmetov, ktoré by mohli byť použité ako zbraň.
základom sú plavecké okuliare
Predtým ako bojovníci hodia svoju červenú mínu do protivníka, mali by ju prepichnúť, aby nedošlo k nepríjemným zraneniam. Odcudzovaným krokom je aj neférové ťahanie súpera za oblečenie. K základnej výbave návštevníkov patrí starý odev, plavecké okuliare a poriadna dávka odvahy.
Boj trvá necelé dve hodiny a končí sa výbuchom z dela. Od toho momentu platí zákaz hádzania paradajok. Čistiace práce sú v rukách miestnych hasičov, ktorí sprejujú ulice mesta veľkým množstvom vody z rímskeho akvaduktu. Zdrojom vody na očistu návštevníkov býva rieka Buňol.
Zdroj/autor: latomatina.org, rš, drom
Foto: www.flickr.com/photos/flydime/sets/72157624681464369/, flydime
Zdieľať článok na Facebooku
Súvisiace články
Novinky.sk
Gurman.sk
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
