V krajine sobov - Národný park Dovrefjell - Sunndalsfjella

Krajina oblých kopcov a dlhých pochodov

Turista prechádzajúci týmto čarovným kútom nórskej krajiny si musí so sebou pribaliť viac, ako len pár zásob potravín a jeden spacák. Aj keď sieť turistických útulní je veľmi dobre rozmiestnená. Pochody divočinou sú aj na nórskeho turistu dosť dlhou cestou. Dlhé údolia a množstvo jazier, holé skaly a početné vodopády dodávajú vskutku starobylý vzhľad severskej, takmer polárnej krajine. V zime tu napadne vyše dva metre snehu a chôdza je možná len na skialpových lyžiach alebo so skútrom.

Aj chaty sú na nórske pomery od seba dosť ďaleko a zásobovanie sa robí len raz ročne a to vrtuľníkom. Rána na takýchto miestach sú čarovné, neviete čo a aký pohľad sa po prebudení naskytne. Oplatí sa vstávať skôr na vychádzajúce slnko. Vtedy sa aj amatérskemu fotografovi pošťastí urobiť profesionálne zábery. Dlhší čas strávený v týchto horách má nádych expedícií za polárny kruh a osamotená budova s vlajkou na stožiari dýcha dobrodružstvom.

Stretnutia s pižmoňmi

Nórske turistické centrá a sprievodcovia všade píšu o nebezpečenstve z hmly vynárajúcich sa duchov tejto krajiny. Pižmone tu boli umelo vysadené začiatkom minulého storočia a po niekoľkých ťažších rokoch sa im začalo dariť. Populácia približne 200 kusov týchto jakom podobných zvierat je regulovaná len výnimočne.

Tieto proti zime dlhou srsťou vyzbrojené tanky si kráčajú krajinou nebojácne a hrdo. Vyvarujte sa však stretnutia s nimi. Obkolesia svoje mláďatá a samce potom behom až 60 kilometrov za hodinu dobehnú ktoréhokoľvek človeka. Pretože stromy v tejto krajine dosahujú v horských oblastiach sotva trištvrte metra, neujde nik.

Početné skupiny turistov si však aj napriek tomuto faktu najímajú miestnych sprievodcov a chodia na tzv. Musk-ox safari. Stretnutia s nimi sú aj tak dosť čarovné. Človek si kráča v hmle a znenazdania sa neďaleko objaví pižmoň, jeden.. tretí. Vtedy treba spraviť len jediné, vyhnúť sa im aspoň na dvesto metrov, aby sa necítili byť ohrozené a nezaútočili.

Vrtochy počasia

Po divočine bažiaci turista si v tomto kúte krajiny musí zvyknúť aj na rýchlo meniace sa počasie. V horách, ako vieme, sa mení naozaj rýchlo. No tu obyčajnú sprchu z neba zrazu vystrieda husté sneženie. Začiatkom septembra môže snežiť aj dva dni, nič neuvidíte a sedíte v stane alebo na chate a zrazu je tu aj 15 čísel snehu. Na tretí deň však po snehu nie je ani stopy. Krajina sa zmení z bielej tundry na farbami hýriace sa listy nízkych poliehavých vŕb, zelené trsy tráv okolo potokov a riek či žlto červené machy a lišajníky.

Júl a august v týchto horách strieda slnko a dážď. Minútu prší a hodinu svieti slnko. Mnohé dúhy ani nedokážete zachytiť fotoaparátom pre potešenie. No sú dni, kedy prší stále. Ľudí to aj tak neodradí a cestujú touto krajinou. Veď neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.

Pradávni nepriatelia

Krajina je od nepamäti domovom dvoch nepriateľov. Predtým, ako sem ľudia prišli a sledovali prvé divoké stáda sobov, ktoré sa neskôr stali základom genofondu Sámskych polo domestikovaných sobích stád, tu žilo nespočetné množstvo týchto severských kopytníkov. Raj pre soby bol rajom pre rosomáka severského. Známeho aj ako Horský tieň. Znenazdajky sa vynorí jeho obrys z hmly a hneď do nej zasa vpláva.

Rosomáka malo možnosť vidieť naozaj len málo ľudí naživo v divokej prírode. Jeho život je tajomstvom aj pre samotných vedcov. Je húževnatý a nebojácny, na zahnanie hladu mu stačí aj stará koža a srsť. Je divoký a nespútaný ako táto krajina.

Soby v tejto krajine nie sú tak neviditeľné, no aj skúsené oko s ďalekohľadom má problém ich na svahoch zahliadnuť. Prídete k nim sotva na 400 metrov a už bežia preč ako o dušu. Ale keď sa vám naskytne náhodou pohľad na niekoľko sto hlavový koberec bežiaci pred vami niekde do ďaleka...

Dovrefjell je v súčasnosti biocentrum a biokoridor pre záchranu sobov v severských oblastiach. Spolu s okolitými parkami a rezerváciami, o ktoré sa starajú nielen strážcovia a ochranári, ale aj okresy a dediny v ich bezprostrednom okolí, je aj vyváženou krajinou, kde človek s prírodou dokáže žiť v harmónii a s rešpektom.

Prejdete krajinou a vidíte scény, ktoré ostatní vidia len v seriáloch od National Geographic. Vidíte skutočnú prírodu, vidíte orly loviace lumíky, soby pasúce sa na slnkom zaliatych, trávou a lišajníkmi oplývajúcich svahoch, odnikadiaľ vynárajúce sa pižmone putujúce k rieke, kde je najšťavnatejšia vegetácia. Teda skutočný severský raj.

Zdroj/autor: Peter Droba, drom

Foto: autor