Unikátna fotoreportáž: Slávni slovenskí cestovatelia na ceste za kmeňom Surma

Miestne kmeňové spoločenstvá predstavujú neuveriteľný zdroj kultúrneho bohatstva, ich existencia je ale teraz v ohrození. Žijú po tisícročia pozdĺž dolného toku rieky Omo, ktorá pramení v Etiópskej vysočine a tečie osemsto kilometrov na juh až do Rudolfova jazera, zvaného tiež Turkana. Jej horný tok a prítoky sú vďaka úzkym kaňonom s mnohými perejami rajom pre vodákov. Táto oblasť sa stala osudovou láskou raftového a canyoningového sprievodcu Miroslava Duška. Má za sebou prvosplav rieky Dyntchiya, obtiažny zjazd rieky Godžeb aj expedíciu ku kmeňu Surma.

Štyri pokusy o zdolanie začarovanej rieky Godžeb

"Bola to láska na prvý pohľad. Prvýkrát som videl jej sútok s riekou Omo pri expedícii Omo 2005. Panenská príroda okolo vytvárala prekrásnu scenériu. Už vtedy som si povedal, že by som sa chcel pokúsiť ju zísť," hovorí o rieke Godžeb Miroslav Dušek. Na jej brehu stál ešte dvakrát, najprv v roku 2007 pri schádzaní rieky Dyntchiya. Ani pri ďalšej výprave do Afriky ale na Godžeb nedošlo. Expedičný raft Pulsar od českého výrobcu Gumotex, familiárne pomenovaný Modrý Hroch - Mroch, zmizol niekde v nákladovom priestore.

"Bol zo mňa razom kapitán bez lodi, ale nevzdali sme sa. Vyrazili sme džípom k rieke a poriadne sme oblasť prechodili. Bolo to tretíkrát, kedy som stál pri brehoch Godžeb. Bezmocný, smutný a sklamaný," priznáva Dušek.

Rieka Godžeb pre výpravu zostala zakázaná, zato sa jej podarilo dostať sa k tajomnému, obávanému kmeňu Surma. Po mnohých dňoch s ťažkými lodnými batohmi na chrbte a s mačetami v rukách stáli na území kmeňa, ktorý sa im ukázal v celej svojej kráse. Večerné spevy a bubnovanie im dlho zneli v hlave.

Na raftoch na územie hrochov

Cestovatelia, ktorým učaroval čierny kontinent, vedia, že spomienky na Afriku vás vždy doženú. Na rieku Godžeb sa Mirek Dušek preto vrátil s výpravou filmára Pavla Barabáša, ktorý cestu zdokumentoval vo svojom najnovšom filme Suri.

Po rieke Godžeb sa expedícia vydala doslova do neznáma, málo preskúmaný prítok rieky Omo zišli zrejme ako jedni z prvých. Technická obtiažnosť rieky sa pohybuje v rozmedzí WW III-IV. Vzhľadom k prostrediu afrického dažďového pralesa a obrovským rizikám sa dá ale zjazd označiť za extrémny.

Pri dobrodružnej plavbe skrz bujnú pralesnú vegetáciu výprava zažila perné chvíľky. Na dvestokilometrovom úseku rieky museli prekonávať náročné pereje, vo valiacej sa rozbúrenej pene sa dal niekedy raft len ​​ťažko ovládať. Po ceste ich čakali dva úplne nezjazdné úseky, na ktorých musela posádka všetku výbavu vrátane raftov prenášať cez obrie balvany.

Veľké nebezpečenstvo pre výpravu znamenali hrochy, ktorí sú tu vládcovia rieky. Godžeb je ich domovom, ktorý si pozorne chránia. Pred útokom hrochov neexistuje obrana. Svoju obeť buď rozdupú svojím triapoltonovým telom alebo  roztrhajú až päťdesiat centimetrov dlhými ostrými zubami. Mnoho z nich tu človeka nikdy nevidelo, o to prekvapenejšie hľadeli na výpravu na rafte.

"Snažili sme sa držať v hlavnom prúde rieky a klopili sme zrak ako deti idúce po prvýkrát do školy. Voda skoro stála a hroších rodín bolo na malom mieste príliš. Ak by sa len jeden z nich rozhodol zaútočiť, naša šanca na prežitie by bola minimálna," hovorí Dušek.

Výprava mala šťastie, hoci to v určitých chvíľach vyzeralo, že plavidlo skončí roztrhané na kusy. Ďaleko väčší problém bol na brehu. Hrochom, ktorí sa chodili pásť, sa ľudská prítomnosť hrubo nepáčila. Celú noc tak musela posádka nepozvaných návštevníkov odháňať pádlami a ďalšími zbraňami - ohňom, kamením a silným rámusom.

Za obávaným kmeňom Surma

Na konci rozbúrených perejí rieky Godžeb a putovania pralesom vstúpila výprava na územie unikátneho prírodného etnika, ktoré bojuje za svoj pôvodný spôsob života. Budú mať Surmovia silu odolať tlaku etiópskej vlády?

"Vládne jednotky sa snažia vytlačiť pôvodné obyvateľstvo kvôli pôde a nerastnému bohatstvu. Zakazujú im ich tradície a nútia ich prispôsobiť sa. Kmeňoví bojovníci sa búria a neváhajú použiť zbrane. Surmovia sú veľmi svojský národ a v tejto napätej dobe sú schopní všetkého. Nemajú totiž už čo stratiť - bojujú o svoju krajinu, tradície, identitu i celý svoj život," opisuje Dušek neradostnú situáciu Surmov.

Text: Marie Fišerová

Foto: Miroslav Dušek, K2 studio, Pavol Barabáš