6 najnebezpečnejších pamiatok UNESCO: Priveľké sústo aj pre dobrodruhov

 

Národný park Canaima, Venezuela

Jeden z najrozsiahlejších národných parkov Canaima sa nachádza v blízkosti venezuelských hraníc s Brazíliou a Guyanou. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 1994. Jeho najpopulárnejšou časťou sú Anjelské vodopády. Najvyšší vodopád sveta vás prekvapí najmä obrovskou energiou, ktorá z neho srší. Súčasťou parku sú aj stolové hory, ktoré nemajú typický špicatý končiar. Ukončené sú väčšou alebo menšou plošinou, ktorá často ponúka vynikajúce miesto na vyhliadku. Národný park Canaima zaradili do zoznamu nebezpečnejších atrakcií kvôli vysokej miere kriminality v krajine. Veľmi problematické sú spory medzi drogovými gangmi a vo Venezuele pôsobía tiež veľa zlodejov.

 

Sokotra, Jemen

Súostrovie Sokotra je chránenou prírodnou oblasťou UNESCO od roku 2008. Skladá sa zo štyroch menších ostrovov, ktoré sa môžu pochváliť niekoľkými ojedinelými druhmi rastlín. Najvzácnejší je strom Dračia krv, ktorému domáci pripisujú zázračné liečivé účinky. Najkrajšiu atmosféru zažijete na troch menších ostrovoch, ktoré pokrýva väčšinou iba nedotknutá príroda pripomínajúca divokú krajinu z iného sveta. Jemen sa dlhodobo zmieta v občianskej vojne a krajina je veľmi nebezpečná.

 

Timbuktu a Djenné, Mali

Mali sa už dlhší čas nachádza v hľadáčiku teroristov. Naposledy tam na začiatku roka vybuchla bomba na vojenskom stanovišti a tento incident si vyžiadal desiatky obetí. V zozname UNESCO sa od roku 1988 nachádza mesto Timbuktu a historické Djenné. Práve tam nájdete pôvodné hlinené obydlia a podarilo sa tiež uchovať viacero stavieb z pôvodnej architektúry. Tou najcennejšou je mešita, ktorá bola po prvýkrát postavená v 13. storočí. Kráľ Amadou ju však zrovnal so zemou. Na začiatku 20. storočia tam bola na pôvodnom mieste a pôvodným spôsobom zo sušeného blata postavená nová mešita, ktorá sa zároveň stala najväčšou hlinenou stavbou na svete.

 

Ghadames, Líbya

Mesto Ghadames je súčasťou oázy na západe krajiny. Prezývajú ho tiež „perla púšte“. Do zoznamu UNESCO sa v roku 1986 dostala jeho starobylá časť. Domy sú postavené vo veľmi úzkych uličkách a všetky zachovávajú zaužívaný historický princíp. Prízemie tvoria úložné priestory, kde sa uskladňujú potraviny. Prvé poschodie obýva celá rodina a v tejto rovine sa nachádzajú aj niektoré vyvýšené ulice. Vrchné terasy boli vždy určené ženám. Jednoduché strechy s oddychovou zónou sú v niektorých prípadoch vzájomne prepojené so susedmi. Spoločne tak vytvárajú jedno veľké bludisko, v ktorom sa najlepšie orientujú iba domáci obyvatelia. Líbya je bezpečná iba v prípade organizovanej návštevy veľkých skupín, ktoré sú zároveň chránené policajtmi. Veľká časť je i tak stále v ohrození a neodporúča sa riskovať samostatnú dovolenku.

 

Bamjánske údolie, Afganistan

Napriek tomu, že sa situácia v Afganistane oproti minulým rokom výrazne upokojila, stále to tam nie je bezpečné a najväčšia hrozba na vás číha práve v odľahlých lokalitách. Bamjánske údolie si UNESCO vybralo v roku 2003. V súčasnosti je najvzácnejšou časťou komplex historických jaskynných príbytkov. V minulosti sa tam nachádzali aj obrie sochy Budhu, ktoré však úplne zničili členovia Talibanu. I keď zahraniční filantropi chvíľu uvažovali o ich obnovení, nepodarilo sa im to zrealizovať. Nakoniec vymysleli aspoň krátku spomienku v podobe 3D projekcie, ktorú uskutočnili pred dvoma rokmi.

 

Palmýra, Sýria

Veľmi smutne sa pozerá najmä na zábery historického mesta Palmýra. Kedysi pýcha Sýrie utrpela pred dvoma rokmi tvrdú ranu. Zástupcovia Islamského štátu sa postarali o jej vyplienenie, zničenie mnohých vzácnych artefaktov a nakoniec aj zdevastovanie vzácneho chrámu. Po výbuchu tam zostali už len zvyšky ruín. Pri pohľade na ne bolo do plaču všetkým milovníkom histórie. V roku 2016 sa mesto podarilo vymaniť spod nadvlády ISIS a vtedy sa zistilo, že niektoré budovy nie sú až tak zničené, ako sa pôvodne očakávalo. Potom sa však opäť dostali k moci militanti a podľa správ zo začiatku roka už zničili ďalšie časti historického mesta, medzi nimi aj antické divadlo. Palmýra bola do zoznamu UNESCO zapísaná v roku 1980 a teraz je len ťažké odhadovať, či sa ju niekedy podarí aspoň čiastočne obnoviť.

 

Autor: David

 

Zdieľať článok na Facebooku