Berlínsky múr – miesto pripomínajúce ťažkú skúšku dejín

2020-09-17 00:00:00 |   |    | 

Komunizmus smutne rozdelil Európu na krajiny so slobodnou demokraciou a tie, ktoré trpeli diktát Sovietskeho zväzu a ich podobu socializmu. Mementom tejto ťažkej doby je Berlínsky múr, ktorý na dlhé roky spôsobil nielen rozdelenie jednej veľkej krajiny, ale najmä odlúčenie rodín, ktoré zostali v pasci nezmyselného systému. Pri pohľade na jeho pozostatky by sme mali vždy pamätať na to, že nostalgia za týmto režimom je len falošným pozlátkom, ktoré dláždi cestu k neslobode.



 

Chceli zabrániť exodu odborníkov

Napätie na tomto území začalo hneď po konci 2. svetovej vojny. Vtedy sa Nemecko rozdelilo na štyri časti a rovnaký osud postihol aj jeho hlavné mesto Berlín. V roku 1949 sa potom krajina rozdelila do dvoch republík NDR a NSR, čo ešte viac prehĺbilo spory medzi východnou a západnou stranou.

Od tohto momentu postavili medzi oboma časťami Berlína hranice, cez ktoré mohli ešte v tom období ľudia voľne prechádzať a vzájomne sa navštevovať, či zájsť do susednej krajiny na nákupy. No v roku 1961 nastal zlom. Predstavitelia NSR si uvedomili, že od nich odchádza na západ priveľa obyvateľov. Podľa štatistík za toto obdobie emigrovali takmer dva milióny ľudí. Navyše sa medzi nimi nachádzalo veľa odborníkov z vedy, zdravotníctva a aj mnoho vysokoškolských profesorov.

Prvé dva týždne v auguste toho roka preto rokovali o novom nariadení, podľa ktorého by sa sprísnil prechod do západného Berlína. V čase ich rokovaní odišlo do NDR rekordné množstvo východných Nemcov. Na prelome 12. a 13. augusta obsadili hranice medzi týmito dvoma krajinami vojaci a od tohto momentu sa už tadiaľ dostali len diplomati, politici a ľudia na špeciálne povolenia.

 

165 kilometrov dlhý symbol studenej vojny

Od tejto osudnej noci začali v Berlíne budovať múr, ktorý od seba oddelil tieto dve krajiny. Najprv bol na niektorých úsekoch len drôtený s ostňami a na niektorých miestach ho strážili vojaci. No potom už vybudovali vysoký kamennú múr, ktorý meral až 165 kilometrov. Ten nerozdeľoval iba samotný Berlín, ale celé Brandenbursko.

Berlínsky múr bol rozdelený na dve časti. Každá zo strán si totiž stavala vlastnú ochranu, medzi ktorou sa nachádzalo tzv. územie nikoho, ktoré tiež volali mŕtvou zónou. Práve v týchto miestach hliadkovali policajti oboch krajín a sliedili na obyvateľov, ktorí by chceli emigrovať z východu na západ mesta.

Často sa stávalo, že sa emigrantom síce podarilo prejsť cez prvý múr, ale práve v tejto zóne ho vojaci chytili a odviedli do väzenia alebo zabili. I kvôli tomu sa Berlínsky múr stal jedným z najznámejších symbolov studenej vojny. Predstavitelia jednotlivých krajín hľadeli na svoje politické záujmy a nezohľadňovali kruté dôsledky svojich rozhodnutí.

 

Múr, ktorý rozdelil rodiny i priateľov

Od postavenie Berlínskeho múru mohli bežní ľudia zabudnúť na to, aby sa dostali na západ krajiny bez špeciálnej doložky v pase. Takýmto spôsobom spustili politici mnoho malých súkromných tragédií. Po nariadení tvrdých pravidiel a zákaze prechodu medzi jednotlivými krajinami takto rozdelili veľa rodín, ktoré sa nevideli dlhé roky. Taký istý osud postihol aj mnohé dlhoročné priateľstvá, ktoré sa mohli obnoviť až po páde Berlínskeho múru.

Jeho postavenie ovplyvnilo aj viacero bežných vecí v meste, medziiným i fungovanie metra. Linka pohybujúca sa po západe metropoly prechádzala aj územím východnej časti Berlína, no uzákonili aspoň prísny zákaz zastavovania metra na tých zastávkach, ktoré boli na území NSR. Kvôli tomu vzniklo niekoľko staníc duchov, kde sa v súčasnosti nachádza výstava poukazujúca na krutosť tejto éry.

 

Desiatky mŕtvych pri pokuse emigrovať

Viacero obyvateľov NSR sa pokúsilo cez Berlínsky múr emigrovať do NDR. Pri týchto pokusoch boli často veľmi kreatívni, keď používali napríklad teplovzdušné balóny, preskakovali cez nestrážené časti, keď tadiaľ práve neprechádzali stráže, hĺbili tunely a vymýšľali aj iné netradičné spôsoby.

Mnoho z nich bolo nepochybne úspešných, ale žiaľ, v štatistikách sa objavujú údaje o desiatkach mŕtvych ľuďoch, ktorým sa nepodarilo cez múr dostať a zomreli buď pri samotnom pokuse, alebo ich zastrelili vojaci.

 

Deň, keď sa skutočne skončila vojna

V druhej polovici osemdesiatych rokov začali na oboch stranách narastať nálady na zničenie Berlínskeho múru a zjednotenia mesta, ale aj celého Nemecka. Tým osudným dňom bol nakoniec 9. november 1989, keď sa v celom Berlíne strhla veľká oslava. Na jej konci prišli ľudia k múru a symbolicky ho začali vlastnými kladivami rozoberať.

Pre mnohých to bolo obrovské zadosťučinenie, ktoré sprevádzali prejavy radosti a slzy šťastia. V tom čase sa na ruinách múru objavil nápis, že 2. svetová vojna sa v skutočnosti skončila len v novembri 1989, keď sa podarilo zjednotiť krajinu a nastoliť tam cestu za demokraciou.

 

Kedysi miesto smútku, dnes výnimočného umenia

Berlínčania aj obyvatelia ostatných častí Nemecka sa snažia, aby ani nasledujúce generácie nezabudli na toto nešťastné obdobie v ich dejinách. Z toho dôvodu v ich metropole môžete na viacerých miestach nájsť spomienky na túto éru, ale aj na samotný múr.

Najznámejšia je East Side Gallery, kde na vyše kilometri pozostatkov tejto stavby vytvorili galériu s modernými umeleckými dielami, ktoré reflektujú aj dejiny krajiny. Taktiež môžete navštíviť slávny checkpoint Charlie, čiže bývalú hranicu situovanú priamo v centre Berlína a múzeá Stasi či DDR, ktoré zachytávajú aj detaily studenej vojny medzi dvoma veľmocami.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa