Kolumbijský Alcatraz: Nádherný ostrov bol miestom ukrutného utrpenia

Ostrov s rozlohou 26 kilometrov štvorcových objavili asi 55 kilometrov od pevniny v roku 1526 španielski dobyvatelia. Pôvodne ho nazvali San Felipe, keď však v priebehu niekoľkých mesiacov stratili 87 členov výpravy v dôsledku uhryznutia jedovatým hadom, ostrov premenovali na Gorgona (podľa mýtických bytostí so zmijami na hlave, ktoré dokázali premeniť človeka na kameň, keď na ne pozrel). Určitú dobu slúžil ako útočisko pirátov a potom bol v súkromnom vlastníctve. Po zoštátnení v ňom však v roku 1959 kolumbijská vláda založila väzenie a Gorgona sa stala postrachom všetkých zločincov.

Pokrýva ho hustá džungľa plná smrteľne jedovatých hadov a obklopuje more plné žralokov, takže uniknúť z tohto miesta bolo v podstate nemožné. Práve preto sem posielali brutálnych páchateľov ohavných vrážd či znásilnení, ale aj politických väzňov, ktorí sa stali obeťou občianskej vojny (1948-58) medzi vládnou konzervatívnou stranou a liberálmi.

Vzorom pre väzenie na Gorgone boli nacistické koncentračné tábory a ľudské práva tu nikoho nezaujímali. Celé štvrťstoročie bolo toto miesto peklom na Zemi. V nehostinných podmienkach sa tlačilo obrovské množstvo ľudí, ktorých strážilo celkovo 120 dozorcov - zlodejov a korupčníkov, ktorí sa mstili na trestancoch, ako sa vyjadril posledný riaditeľ väzenia. Bitky a vraždy boli na dennom poriadku.

Celý areál bol rozdelený do niekoľkých častí. Centrom každej bol malý dvor, okolo ktorého boli zoskupené cely, no vždy k nej patrila aj „chodba smrti“, vedúca k vyšetrovacím miestnostiam a zamrežovaným samotkám. Najhorším trestom však bola tzv. „plechovka“ – asi 80 centimetrov široký kumbál, kde museli nedisciplinovaní väzni celé dni stáť až po krk ponorení v špinavej vode.

Inak spávali na drevených poschodových poschodiach, často bez akéhokoľvek matraca. Každý trestanec mal pridelené číslo. Návštevy boli veľmi vzácne a pohyb vonku bol povolený len väzňom, ktorí pomáhali klčovať prales. Hlad bol však verným spoločníkom všetkých bez rozdielu. Neraz sa stávalo, že dozorcovia prostredníctvom jedla týrali trestancov, keď im napríklad dali jesť len zemiaky a štipku ryže, výnimočne s kúskom vareného hada. „Často plakali, všetci mali psychické problémy... Navzájom sa vraždili..,,“ hovorí bývalý riaditeľ.

Utiecť bolo v podstate nereálne. Ak by sa aj niekomu podarilo prekonať väzenské múry a oklamať stráž, čakali ho oveľa horšie nástrahy – od obrovských štrkáčov, cez kajmany až po tropické choroby. Zárukou slobody nebolo ani prekonanie džungle a dosiahnutie pobrežia. Tam zas totiž číhali ostré koralové útesy, vraky lodí a najmä barakudy a žraloky tigrie. Utečencov navyše obvykle uvidela posádka okolo sa plaviacich lodí a vrátila ich na ostrov.

Z 25 zaznamenaných pokusov bolo úspešných len zopár (podľa oficiálnych zdrojov tri, podľa bývalého riaditeľa päť či šesť), bol však medzi nimi aj jeden sériový vrah Daniel Camargo Barbosa, známy ako „Sadista z El Charquito“ alebo „Beštia z Ánd“. Jedného z najhorších netvorov sveta odsúdili v roku 1974 za znásilnenie a vraždu deväťročného dievčatka na 30 rokov väzenia, ktoré mu neskôr o päť rokov skrátili. Na Vianoce 24. decembra 1977 Kolumbijčana doviezli na Gorgonu.

Na ostrove dlho študoval morské prúdy a 24. novembra 1984 sa mu podarilo ujsť na primitívnej lodi. Úrady predpokladali, že zahynul na mori a médiá písali, že ho zožrali žraloky. Bohužiaľ sa mu však podarilo prežiť. Barbosa prišiel do Ekvádoru a tam jeho vyčíňanie prepuklo naplno. Brutálne znásilnil a zavraždil najmenej 72 mladých dievčat, hovorí sa však až o počte vyše 180. K desiatkam zločinov sa priznal a bol odsúdený k maximálnemu ekvádorskému trestu 16 rokov za mrežami. Tam ho v novembri 1994 ubodal k smrti synovec jednej z obetí.

Desať rokov predtým zatvorili po nátlaku humanitárnych organizácií, ekológov a vedcov aj obávané väzenie na Gorgone. V tej dobe už bolo vyklčovaných 70 percent džungle.  Jej obyvateľmi pritom boli okrem nebezpečných predátorov aj mnohé iné vzácne zvieratá. Žijú tam opičky malpy kapucínske, morské vtáky, kraby, žaby či leňochy a ostrov je tiež jediným miestom na svete, kde môžete vidieť jaštericu modrú anolu (Anolis gorgonae).

More zas obývajú murény, delfíny a  žraloky veľrybie, kladivohlavé a bielohroté. V období od júna do októbra sa tam dajú pozorovať aj vráskavce dlhoplutvé. Keď teda v roku 1984 obávané väzenie uzavreli, Gorgona a okolité vody získali štatút národného parku. Dnes však čoraz viac lákajú nielen milovníkov prírody, ale aj dobrodruhov, ktorí chcú na vlastné oči vidieť miesta, kde ľudia toľko trpeli.

Ruiny čoraz viac pohlcuje džungľa, a tak je pomoc miestnych sprievodcov viac než nutná. Povinné je tiež dodržiavanie striktných nariadení, zameraných na ochranu prírody, ale aj návštevníkov - napríklad zákaz nočného vychádzania, alkoholu a zbraní či povinné nosenie gumákov.

Na ostrov sa dostanete po dvojhodinovej plavbe z prístavov Buenaventura a Guapi, kam denne lietajú linky z Bogoty a Cali. Za vstup sa platí symbolický poplatok. Ubytovať sa dá priamo na Gorgone, kde stojí menší hotel a reštaurácia.

Autor: © Zoznam/ako