Cieľová destinácia – BULHARSKO

Zábava až do rána

Moje prvé kroky viedli na Slnečné pobrežie vzdialené od letiska necelú pól hodinku. Na dlhej pláži s horúcim pieskom lemovanej hotelovými rezortmi som sa cítila ako na Miami. Turisti na Sunny Beach nepotrebujú spať, je to centrum zábavy a nočného života. Máte možnosť výberu medzi plážovou party či bulharským večerom s ochutnávkou nielen typických miestnych špecialít, ale aj bohatým kultúrnym programom a tancom na žeravých uhlíkoch, čo je bulharská tradícia symbolizujúca návrat plodnosti. Kde inde spoznávať domácu kultúru ako pri takýchto tradičných večeroch.

Nesebar verzus Sozopol

Úžasným kontrastom oproti „mestu zábavy, ktoré nikdy nespí“ bol pre mňa fakt, že hneď vedľa sa nachádza jedno z najstarších miest, ktoré je zapísané aj na zozname UNESCO, svetoznámy Nesebar. Leží na kamennom ostrove, na ktorý vedie cesta s neskutočným výhľadom. More všade naokolo, reštaurácie, nad ktorými lietajú čajky, romantika ako vyšitá a mne nezostáva nič iné, iba zapĺňať album fotkami. Odkedy som prišla do Bulharska, viedla sa polemika o tom, či je krajšie mesto Nesebar alebo Sozopol. Nesebar je svojou veľkosťou a potenciálom jasným favoritom, u mňa však vyhral Sozopol.

Keď som prvýkrát prišla do tohto malého mestečka vzdialeného na skok do Primorska, dostalo ma svojou romantickou atmosférou a kamennými uličkami. Tu sa vám naskytne pohľad na domčeky postavené zospodu z kameňa, zvrchu z dreva a pred nimi bulharské babičky predávajúce figovú marmeládu a zelené figy zavárané v cukre, ktoré sú sozopolskou špecialitou. Sprievodca mi dokonca prezradil, že práve tu robia tú najlepšiu bulharskú držkovú, ktorá sa varí s mliekom, chuťovo je iná ako tá naša a pridáva sa do nej chili a cesnak v octe. Mňam, je to pochúťka, ktorú by ste mali vyskúšať. Moja prehliadka začínala aj končila pri bielom kostole, v ktorom sú uložené pozostatky sv. Jána Krstiteľa a kúsok od neho sa nachádza prístav, ktorý je lemovaný domčekmi a miestnymi reštauráciami.

Ideálne miesto na sladké ničnerobenie - Primorsko

Cestou zo Sozopolu do Primorska som prechádzala prírodnou rezerváciou Ropotamo, ktorou preteká rovnomenná rieka, nad ktorou sa týči skala Levia hlava. Pre túto rezerváciu je typická veľká diverzita vtáctva a preto som počas plavby po rieke okrem malých korytnačiek obdivovala aj rozpätie krídiel veľkého kormorána, ktorý mi preletel ponad hlavu. Okrem týchto prírodných krás je tu veľa pieskových dún, ktoré si Bulhari veľmi vážia a chránia. Sú dôvodom, prečo v Bulharsku nie je žiadny hotel postavený priamo na pláži a plážové bary sa vždy po sezóne zbúrajú a na ďalšiu nanovo postavia. V Primorsku ich je dosť po celej pláži s krásnym azúrovým morom. Som naozaj v Bulharsku? Pri pohľade na panorámu pláže a palmy som mala pocit, že pozerám na fotku v katalógu nejakej exotickej destinácie.

Doslova perlou tohto letoviska je Perla, bývalá rezidencia Todora Živkova, ktorá určitú dobu slúžila aj ako hotel. Aktuálne chátra, ale stále má úžasnú atmosféru a dýcha z nej história. Vždy, keď som sa prechádzala po mušličkovej pláži, ktorá je označená za najčistejšiu, predstavovala som si, ako to asi vyzeralo za čias jej najväčšej slávy. Nie nadarmo si významný politik postavil svoje sídlo práve na tomto mieste. Keby ste mali chuť na trošku turistiky, cez les sa dostanete až k Beglik Taš-u, bulharskému Stonehangu. Ja som zvolila pohodlnejší a adrenalínovejší spôsob a nasadla som na jeep, ktorý zdolal lesné cesty a po návšteve bývalej svätyne a observatória vtedajších šamanov som pokračovala pozdĺž pobrežia až na pohorie Strandža, ktoré je od zákazu ťažby uhlia úplne ekologicky čisté. A to bol raj! Žiadny signál, len malý včelín uprostred prírody a cvrkot cvrčkov. Až som chvíľami rozmýšľala, že tam zostanem. Práve na tomto mieste som ochutnala najlepší med, aký som kedy jedla, tmavý a zdravý.

Vtedy som si uvedomila, že Bulharsko má naozaj veľa čo ponúknuť. Nielen more a pláže. Za svoj pobyt som zjedla kilá balkánskeho syra (ktorý Bulhari nazývajú biely syr), šalátu a litre bulharského jogurtu, z ktorého sa robí aj tradičná studená bulharská polievka tarator, môj favorit. Ideálne jedlo na osvieženie počas horúcich dní, s parlenkou, čo je niečo ako pizza s cesnakom alebo syrom, to bolo výživné a zdravé jedlo. Keď som pátrala po typickom bulharskom alkohole, okrem rakije som objavila aj dva likéry, mentolovú Mentu a „hašlerkovú“ Mastiku. Zmiešaním týchto dvoch likérov vzniká nápoj Oblak a po dvoch pohároch človek prichádza aj na význam jeho názvu.

Miesto, kam sa budete chcieť vrátiť                      

Keď sa povie Bulharsko, každému sa vybaví niečo iné. Pre mňa sú to miesta, ľudia, zážitky a dobré jedlo. Ľudia, ktorí majú vždy dosť času (tu som začala prehodnocovať stresujúci spôsob života nás mestských ľudí), miesta, kde sa odráža mesiac od morskej hladiny, prístavy, ktoré si pamätajú šťastné aj tie menej šťastné lásky, obchodík s korením, kde predáva staršia Bulharka v tričku s nápisom „Slovensko“ a stánky s palacinkami a pizzou, ktoré sú svedkom tých najlepších plážových párty. Bulharsko je krajina úžasných ľudí, krásnych miest a nezabudnuteľných zážitkov. A ja viem, že sa do Bulharska ešte určite vrátim.

Veronika Pavlíková

IG: vera.flamingo