Wat Arun - Chrám svitania v Thajsku

Počas uplynulých storočí sa stihol presunúť z jedného brehu na druhý, upadnúť do zabudnutia a zažiť opätovný rozkvet, za ktorý vďačí najmä thajskému kráľovi Ramovi II., ktorý ho dal zrenovovať.

Do roku 1785 tu bola dokonca uložená jedna z najposvätnejších buddhistických ikôn, socha Emeraldového Buddhu (ktorý je v skutočnosti vyrobený z jadeitu a v súčasnosti je k videniu v chráme Wat Phra Kaew, ktorý sa nachádza v komplexe Veľkého paláca v historickom centre Bangkoku).

Chrám je pomenovaný podľa Aruna, indického boha svitania a pri rannom svitaní sa lúče slnka odrážajú od jeho povrchu (paradoxne ale vyzerá oveľa krajšie pri západe slnka). Chrám pozostáva z jednej hlavnej veľkej veže vystavanej v khmérskom štýle, ktorá je obkolesená štyrmi menšími, ktoré podopierajú sochy démonov a opíc.

Veže (ktoré sa označujú termínom prang) sú vyzdobené tisíckami porcelánových úlomkov a mušľami - údajne sa pôvodne používali ako záťaže na lodiach, ktoré smerovali do Bangkoku z Číny. Údaje o výške hlavnej veže sa rozchádzajú, rôzne zdroje uvádzajú jej výšku od 65 do 86 metrov. Výstup hore na vežu po strmých neopracovaných schodoch je síce krkolomný, ale môžete si popritom pozrieť sochy starovekých čínskych vojakov či zvierat, a je odtiaľ pekný výhľad na rieku Chao Phraya a Bangkok.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Ďalších 10 fotografií v galérii

V areáli chrámu je množstvo ďalších sôch čínskych vojakov, zvierat, Buddhov, šesť menších čínskych pavilónov a množstvo starostlivo udržovanej zelene. Hlavnú Buddhovu sochu chrámu údajne navrhol sám Rama II. a sú pod ňou uložené aj jeho ostatky.

Chrám svitania je otvorený denne od 8.30 do 17.30, vstupné je 50 bahtov (cca 1,20 eur). Dostanete sa k nemu trajektom cez rieku Chao Phraya (Chao Phraya Express Boat), ktorý je takmer zadarmo - jednosmerný lístok stojí iba 3 bahty a premáva niekoľkokrát za hodinu. Na návštevu chrámu sa nezabudnite primerane obliecť - mali by ste mať oblečenie, ktoré zakrýva kolená a tiež mať zahalené ramená.

Zdroj/autor: Katarína Bartovičová, drom

Foto: autor