Dóžov palác- sídlo Benátskej republiky

Toto originálne dielo gotickej architektúry bolo postavené vo viacerých fázach. Rozhodnutie o jeho výstavbe padlo už v 9. storočí, no až v 10. storočí sa dóža presťahoval do uceleného komplexu budov, ktoré sa podobali skôr hradu. Po požiari v 12. storočí dóža Sebastiano Ziani začal s prvými úpravami a pristaval paláce na Námestí sv. Marka a pri kanály.

Ďalšia zmena prišla okolo roku 1340, keď sa mesto rozšírilo a bolo treba zväčšiť časť, v ktorej zasadala vláda. Úpravu krídla pri lagúne mal na starosti umelec Guariento. O takmer sto rokov neskôr sa začalo s renováciou krídla, ktoré stálo na Námestí sv. Marka. V 15. a 16. storočí uchvátili palác rôzne požiare, ktoré zničili celé miestnosti a diela umelcov ako Tiziana, Belliniho alebo Carpaccia. Po páde Benátskej republiky sídlili v paláci  viaceré organizácie a v roku 1923 tu bolo otvorené múzeum.

Palác je postavený v takzvanom benátskom gotickom štýle, v ktorom sa miešajú klasické gotické prvky spolu s byzantskými. Na prízemí sa nachádza stĺporadie, na ktorom stojí lodžia. Typickým prvkom tohto štýlu je aj to, že pevné steny sú postavené nad lodžiou, a tak sa celý priestor otvára a presvetľuje. Celá budova je zdobená ornamentmi, pričom hlavný vchod, Porta Della Carta, bol vyzdobený Bartolomeom Bonom.

Vchod do dóžovho krídla predstavuje schodisko Scala dei Gianti. Jeho komnaty sa nachádzali na druhom poschodí, na prvom boli pracovne a tretie slúžilo na vítanie veľvyslancov. Najväčšia miestnosť paláca, Veľká snemovňa, zaberá takmer celé južné krídlo. Pivnice pôvodne slúžili ako väznice, no tie boli neskôr presťahované do náprotivnej budovy, s ktorou bol palác prepojený Mostom vzdychov.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Zdroj/ autor: visitmuve.it, aviewoncities.com, Silvia Sekáčová, drom