Afganistan na križovatke

Pádom Talibanu v roku 2001 dostal Afganistan jedinečnú príležitosť využiť pozornosť medzinárodného spoločenstva a vymaniť sa z bludného kruhu vnútorných konfliktov posledných desaťročí. Po takmer dvadsiatich rokoch vojnového a občianskeho konfliktu a tvrdom režime hnutia Taliban, sa domov vrátilo  3,5 milióna afganských  utečencov. Za posledné roky vidno najmä v hlavnom meste Kábul rastúci počet nových komerčných budov, pouličných obchodíkov, áut na uliciach a tiež nevkusných súkromných víl v antickom štýle kombinovanom so skleneným dizajnom bizniscentra, ktoré patria tým pár vyvoleným. Po uliciach začali chodiť ženy, niektoré so šatkou pokrývajúcou vlasy, väčšina z dôvodu zachovania súkromia, bezpečnosti alebo dobrej povesti v modrej burke, ktorá ich zahaľuje od hlavy po päty a umožňuje im len „mriežkovaný pohľad“ na okolitý svet.

Aj na vidieku vidieť známky rozvoja. Najväčšou investíciou je iniciatíva Svetovej banky,  realizovaná cez mimovládne organizácie, do ktorej sa zapojili obyvatelia v 14 000 obciach. V rámci komunitných rád sami rozhodovali o potrebách svojej obce a prostredníctvom finančných dotácií zrealizovali projekty na  zlepšenie života komunity, ako sú nové studne, školy, či cesty. 

Napriek pokroku, ktorý krajina dosiahla, je Afganistan dnes najchudobnejšou krajinou mimo oblastí subsaharskej Afriky.  Napriek miliónom dolárov vynakladaným na boj s narkotikami produkcia ópia v krajine ďalej narastá. Afganistan dnes produkuje 92% svetovej výroby ópia, čo je viac ako počas vlády Talibanu. Ópium je významným zdrojom obživy miliónov vidieckych obyvateľov a ponúkané alternatívne plodiny ponúkajú desaťnásobne nižší príjem.

Počet útokov militantov stúpa nielen v južných oblastiach, kde zhoršenie bezpečnostnej situácie viedlo k zatvoreniu tretiny miestnych kôl. Bolo zaregistrovaných už 100 samovražedných útokov, mnohé z nich v hlavnom meste Kábul. Ak sme sa ako zahraniční návštevníci pred pár rokmi mohli prechádzať po uliciach Kábulu, ísť na oslavu Nového roka medzi miestnych, v súčasnosti je takýto voľný pohyb cudzincov už len spomienkou. Pohyb po Kábule znamená len presun autom z jedného miesta na druhé. Únos skupiny kórejských misionárov na ceste medzi Kábulom a Kandahárom v júli tohto roku priniesol okrem iného pre cudzincov, žijúcich v Kábule, dlhodobý zákaz cestovania autom mimo hlavného mesta. Následný únos tehotnej nemeckej humanitárnej pracovníčky priamo z reštaurácie v Kábule priniesol ďalšiu vlnu neistoty pre tých, ktorí sa snažia pomoc obyvateľom Afganistanu zlepšiť ich život. Afganistan sa nachádza na nebezpečnej križovatke a hrozí mu, že opäť spadne do chaosu predchádzajúcich rokov.

Deti ulice

Asi by vás šokovalo, keby u nás v novinách vyšiel inzerát so znením: „Hľadáme deti od 2-15 rokov na pracovné pozície žobrák, čistič topánok a zberač odpadkov. Pracovná doba od úsvitu do súmraku, výplata 500 Sk mesačne. Dôležité predpoklady: samostatnosť a možnosť uvoľniť sa zo školy.“

Pre tisíce detí v Afganistane a pre ich rodiny, najmä tie bez otca živiteľa, je normálne a nevyhnutné, aby deti namiesto návštevy školy išli na ulicu zarábať. Aj keď bolo postavených množstvo nových škôl, ktoré sú otvorené aj pre dievčatá, niektoré deti trávia detstvo na smetisku, na ulici alebo pomáhajú za minimálnu odmenu v obchodíkoch. Štrnásťročný Faríd s telesným handicapom, ktorý je z osemčlennej rodiny bez otca, má šťastie. Dostal sa medzi 2000 detí z ulice, o ktoré sa v Kábule stará nezisková organizácia Aschiana. Prostredníctvom darcov, ktorí darujú 500 Sk mesačne rodine dieťaťa, je možné, aby dieťa namiesto zarábania na ulici navštevovalo školu a okrem toho aj "voľnočasové" centrum s umeleckými a športovými krúžkami. Faríd krásne maľuje a jeho obrazy sú vystavené v miestnej galérii. V budúcnosti by sa chcel stať architektom. Jeho túžba sa splní možno aj vďaka jeho sponzorovi, ktorým je darca zo Slovenska, tak ako je to v prípade ďalších 9 detí adoptovaných „na diaľku“.

Stratenou generáciou môžeme v Afganistane označiť najmä ženy, ktoré boli počas režimu Talibanu ako dievčatá vylúčené zo vzdelávania a zo spoločenského života.  
V posledných rokoch sa v rámci kampane „Back to school“ a vďaka novým budovám škôl vrátili do školských lavíc aj dievčatá, nie všade v krajine je to však pravidlom. Ich podiel na počte žiakov na základných a stredných školách je 35%. Do školských lavíc však už nemôžu zasadnúť dospelé negramotné ženy, ktorých je podľa posledných štatistík z roku 2004 87 % z celkového počtu žien nad 15 rokov. Aj preto sa len v roku 2005 realizovalo v Afganistane 15 tisíc vzdelávacích programov gramotnosti, ktoré sú potrebné najmä vo vidieckych oblastiach. Povzbudením pre afganské ženy je napríklad aj odvaha jedinej ženskej kandidátky doktorky Mas´udy Jalal na post prezidenta, ktorá vo voľbách v roku 2004 skončila na štvrtom mieste.

Nádej a veľké očakávania som videla aj v tvárach stovky mladých dievčat z Kábulu a provinčného mesta Charikaru, ktoré v júli preberali diplomy pri príležitosti ukončenia ročného štúdia žurnalistiky, administratívy alebo manažmentu v rámci inštitútu STEP. Inštitút zriadila miestna organizácia Afghan Women´s Resource Centre vďaka podpore slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Shaznab, 19-ročná absolventka žurnalistiky, už rozoslala svoj životopis do viacerých novín. „Chcela by som písať najmä reportáže, týkajúce sa sociálnych tém, života detí a žien v mojej krajine“. Dúfa, že sa jej podarí získané vzdelanie uplatniť v praxi.

A čo na to chlapi

„Islam priznáva ženám práva. Vy, ako ich otcovia a manželia, by ste tieto práva mali dať svojim dcéram a manželkám.“  Takto začína seminár pre skupinu mužov rôzneho veku a postavenia v chudobnej okrajovej štvrti Kábulu. Vedie ho Jalal a Shama, školitelia organizácie Afghan Women ´s Resource Centre. Keď sme s našimi afganskými spolupracovníčkami plánovali, ako by sme mohli zefektívniť projekty, zamerané na zlepšenie života a postavenia žien, jedným z nápadov bola aj nevyhnutnosť osvetovej práce s ich mužskými príbuznými. “Často sa nám stávalo, že aj keď žena absolvovala kurz gramotnosti a kurz šitia, tak jej manžel nakoniec nedovolil otvoriť si krajčírsku dielňu. Naše výsledky práce so ženami budú lepšie, ak ich príbuzní budú chápať, aký prínos pre rodinu by znamenalo, keď vie žena čítať, písať a počítať, keď pôjde voliť, keď vie, aké sú pravidlá hygieny, ktoré zlepšia zdravotný stav jej detí a keď bude tiež prispievať do rodinného rozpočtu”, hovorí Shama, manažérka projektu, v rámci ktorého plánuje uskutočniť semináre pre 1200 mužov v piatich rôznych provinciách.

Pre vidieckych mužov, ktorí sú sami zriedkakedy gramotní a pre ktorých náboženstvo zohráva veľkú úlohu, je dôležité poukazovať na práva žien, ktoré im umožňuje nielen ústava a zákony, ale na ktoré je možné nájsť odkaz aj v Koráne. Muži, prítomní na seminári, akceptujú práva svojich žien, zaznievajú však aj pripomienky typu: “My by sme pustili naše ženy von, ale ako im máme zabezpečiť ich ochranu, keď na ulici stále pribúdajú samovražedné útoky?” Prípadne: “Chceme, aby naše dcéry chodili do školy, tak nech nám štát pridelí školskú budovu, pretože si neželáme, aby navštevovali školu spolu s chlapcami”. A o tom, že mužská hrdosť ani náhodou neobišla afganských chlapov, svedčí najmä starosť, ako by to pri veľkej nezamestnosti chlapov v tejto časti Kábulu vyzeralo, keby chlap nemal prácu a jeho žena áno.

Vzdelávanie a investícia do ľudí v Afganistane patria ku kľúčovým oblastiam ďalšieho vývoja v krajine. Súvisí nielen s úspešnosťou reforiem, ale aj riešením otázok bezpečnosti a demokracie, keďže informované obyvateľstvo je spravidla odolnejšie voči manipulácii záujmových skupín. Návrat nestability a neistoty určite nie je to, čo si želá väčšina obyvateľov krajiny, vrátane miliónov utečencov, ktorí sa po rokoch s nádejou vrátili domov.

Zdroj/autor: Nora Beňáková (Spolupracovníčka OZ Človek v ohrození)

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastízáujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku.  Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta.
Pomôžte aj vy. Klub darcov Človeka v ohrození.
Rozvojové projekty združenia v Afganistane podporil Program SlovakAID a Veľvyslanectvo USA v Bratislave.