NA CESTÁCH Moldavsko - krajina ospalých slnečníc

Rumunská Moldávia plynule prechádza do Moldavska. Vyruší možno len veľký hranatý colník, ktorý si Vás podozrievavo obzerá. Na čo ste prišli? Humanitárna pomoc zo Slovenska. Charašo.

Občas počuť ruštinu, inak nijaká zmena. Po ceste do Kišiňova zazrieme z okna nášho prenajatého auta hrdzavejúceho plechového medvedíka, maskota olympijských hier v Moskve. Kedy to bolo? To si už nikto nepamätá. Stojí tu pri ceste, ktorá by súrne potrebovala zaplátať a usmieva sa na návštevníkov. Podobných relikvií z minulosti je Moldavsko plné. Vlastne je to také múzeum v prírode, skanzen života Sovietskeho Zväzu a jeho dôsledkov.

Moldavsko v skratke

Každému sa pri vyslovení mena krajiny vybaví niečo iné. Ospalá zem stlačená medzi Rumunsko a Ukrajinu. Dobré víno. Koňak. Slnečnice. Imigranti zadržaní pri pokuse prejsť ukrajinsko-slovenskú hranicu. A niekomu sa možno nevybaví vôbec nič.

Moldavsko má oficiálne vyše 4 miliónov obyvateľov. Nikto to však nevie celkom určite. Sčítanie obyvateľstva býva vďaka intenzívnej migrácii nepresné. Podľa oficiálnych odhadov žije asi 600.000 Moldavcov v zahraničí, najmä v Rusku, Taliansku, Portugalsku a Grécku. Skutočné počty emigrantov sú však pravdepodobne oveľa vyššie, dosahujúce až  milión ľudí. Takmer každá rodina má niekoho v zahraničí. Peniaze, ktoré im príbuzní zvonku posielajú sú pre mnohých jediným príjmom.

Remitencie výrazne vylepšujú i chabé hospodárstvo krajiny. Po rozpade ZSSR stratilo Moldavsko, tak ako mnoho krajín východnej Európy, svoje trhy i prílev investícií. Málo rozvinutý priemysel prestal po roku 1991 fungovať takmer úplne a bez zásob nerastných surovín je  krajina vo veľkej miere odkázaná na dovoz. Dováža sa všetko, energie, spotrebný  tovar a dokonca aj potraviny.

Výstavnou skriňou Moldavska je jeho hlavné mesto Kišiňov. Aspoň naoko. Má široké bulváre, čisté ulice a parky, nablýskané a zrenovované pravoslávne kostoly. Keď si odmyslíme zastarané a stále preplnené trolejbusy ruskej výroby, mohol by byť Kišiňov (alebo aspoň jeho centrum) hociktorou európskou metropolou. Koncentrácia biznismenov, obchodov prestížnych značiek a drahých super- výkonných áut silne zaváňa ranným štádiom kapitalizmu, ktorý tak dôverne poznáme.

700 tisícové mesto zažíva neustály príliv ľudí z vidieku. Vidina  pracovných príležitostí v metropole však veľakrát nezodpovedá skutočnosti. Investori sa sem nehrnú a celková životná úroveň zostáva nízka. Samozrejme, rozdiel medzi pár ľuďmi, ktorým sa darí plávať v mútnych vodách moldavskej ekonomiky, a tými ostatnými, je evidentný.

Jednou z dominánt centra Kišiňova je prezidentský palác, výkvet architektúry 90-tych rokov s nádychom futurizmu. Súčasný prezident Vladimir Vorodin v ňom už sedí takmer sedem rokov. Sedí a mädlí si ruky. Jeho vládna komunistická strana je totiž pri moci od roku 2001 a v posledných voľbách získala takmer 60% hlasov.

Opozícia je rozdrobená a na prezentáciu svojej alternatívy v politike nemá v médiách veľký priestor, keďže mnohé médiá sú priamo či nepriamo kontrolované vládnou stranou. Momentálna situácia teda nedáva veľké nádeje na blízku zmenu politických pomerov. Krajina sa navyše borí s prekvitajúcou korupciou a klientelizmom.

Pomoc zo Slovenska

V lete minulého roku boli v krajine obrovské suchá, ktoré zničili takmer všetku úrodu na území Moldavska. Miestna vláda požiadala zahraničie o pomoc. Zareagovali viaceré krajiny. A aj my. Jedným z dvoch projektov slovenskej humanitárnej pomoci v Moldavsku bola distribúcia  osiva, hnojiva a nafty do poľnohospodárskych strojov pre miestnych roľníkov. Projekt zabezpečovalo občianske združenie Človek v ohrození a pomoc sa dostala k tisícu ľudí v najviac postihnutých regiónoch.

Cestou na distribúciu prechádzame malebnými dedinami s malými domčekmi ladenými do zelena, tyrkysova a fialova. Za Kišiňovom sa široké asfaltové štvorprúdovky postupne menia na rozbité, hlinené cesty plné výmoľov. Nečudo, že stretávame viac konských záprahov ako áut. Na vidieku chýba kanalizácia či rozvod vody. Každý dom, niekedy skupina domov má studňu, z ktorej sa ručne vyťahujú vedrá vody. Voda v studniach má na väčšine územia Moldavska vysoký obsah ťažkých kovov a nie je vhodná na pitie. Miestnym však nezostáva nič iné, len sa zmieriť s možnými zdravotnými komplikáciami.

Postupne si všímame, že kvalita infraštruktúry sa líši podľa regiónov. Oblasti, do ktorých boli za čias ZSSR presídľovaní etnickí Rusi a iní obyvatelia „Sajuzu“, sú na tom pomerne lepšie než tie, v ktorých prevláda rumunský jazyk. Na každom kroku, či už na majstrovsky kovaných bránach domov, alebo betónových pamätníkoch z čias minulých vidíme symboly Moldavska, vinič, kvety slnečnice a klasy obilia, ktoré čo to naznačujú o poľnohospodárskom ráze krajiny.

Úrodné polia a vinice sa tiahnu celou krajinou, poľnohospodárstvo bolo vždy najdôležitejšou zložkou ekonomiky. Vďaka nedokončenej pozemkovej reforme a sérii klimatických výkyvov je však dnes v zúfalom stave. Štátna pôda bola po „revolúcii“ rozdelená medzi roľníkov, ktorí samostatne obhospodarujú svoje polia. To, čo dopestujú od nich vykupuje vláda, avšak za neuveriteľne nízke ceny.

Mierime do dedinky Balboaca v regióne Anenii Noi, ktorý susedí s Podnesterskom. Roľníci nám pri rozdávaní pomoci rozprávajú o svojom živote na vidieku, plnom driny bez výsledkov. Sťažujú sa na neľahkú ekonomickú situáciu v krajine. Pýtame sa, čo by robili, keby bez pomoci zvonku nemali tento rok možnosť na svoje polia nič zasiať.

Väčšina z nich odpovedá, že v takom prípade by sa pokúsili odísť na sezónne práce do zahraničia. Šanca dostať sa do západnej Európy legálnym spôsobom, hoci len na pár týždňov, je však minimálna. Tí starší sa spoliehajú na pomoc príbuzných zo zahraničia, a snažia sa uživiť iným spôsobom, napríklad drobnými remeselnými prácami.

Porozdeľujem čo treba a odchádzame do ďalšej dediny. Staršia zrobená žena vedľa nás s  úsmevom plným zlatých zubov ďakuje Slovákom za pomoc. Raz, niekedy dávno bola v Československu a tak vie, že sú tam dobrí ľudia. A celkom podobní tým moldavským.

 

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastí záujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku. Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta. Pomôžte aj vy. Klub darcov Človeka v ohrození.

 

Zdroj/autor: Tatiana Žilková, OZ Človek v ohrození

 

Zdieľať článok na Facebooku