Huacachina - oáza v peruánskej púšti

Ak sa teda počas vášho cestovania rozhodnete Huacachinu navštíviť, vaším východzím bodom bude práve spomenuté mesto Ika. Relatívne rozľahlé mesto oddeľuje od peruánskeho pobrežia púšť. Spôsob, ako sa do oázy dostať, bude pre vás veľmi jednoduchý.

V prípade, že ste cestovateľom, ktorý nevyužíva služby turistických agentúr, sa do Huacahiny odveziete autobusom „pravidelnej linky“ z Iky. Zakúpite si lístok a čakáte na odchod autobusu. Pozornosť upriamujete na vašu batožinu, na stráženie ktorej vás vopred upozornil šofér. Zároveň dodáva, že mesto je známe častými krádežami. Nad vierohodnosťou šoférových slov nepochybujete. Pomaly plynúci čas tak venujete svojej batožine.

O niekoľko minút a na pokyn šoféra nastupujete do autobusu. Spolu s vami vaša batožina a niekoľko turistov. V autobuse nájdete pre vás pohodlné miesto. Zmorení horúčavou sa len s ťažkosťami koncentrujete na cestu. Upadáte do polospánku. Po niekoľko minútovej ceste púšťou ste v cieli. Šofér zastavuje na mieste vyhradenom na parkovanie.

Ako prvý vystupuje a zo strechy autobusu, ktorý je súčasne aj batožinovým priestorom, zhadzuje na zem batožinu. Opäť dodáva, že tu vašej batožine nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Znovu ďakujete za upozornenie, podobne ako v meste. Ste však na mieste. Ste v púšti, no predsa akosi „inak“. Ste v Huacachine.

Huacachina je oázou, je zdrojom vody vo vyprahnutej púšti. Len niekoľko domov okolo púštneho jazierka, palmy a vydláždená promenáda. Púšť a obrovské pieskové duny. Údajne patria k tým najvyšším nielen v Peru, ale aj na svete. Oáza sa vám na prvý pohľad zapáči. A tak sa rozhodnete zostať, aspoň na krátky čas. Beriete batožinu.

Nenápadne sa snažíte sledovať ľudí kúpajúcich sa vo vode jazierka. Spoza paliem vidíte predavačov, ako na predajných pultoch urovnávajú svoj tovar. Všimnete si len zopár ľudí posedávajúcich na terasách miestnych reštaurácií. Vy sa však nezastavujete, pretože hľadáte nocľah.

Rozhodnete sa pre výber jednej z ponúkaných možností. Jednoduchá izba, toaleta a sprcha na dvore vás dostatočne uspokojí. V izbe odkladáte svoju batožinu. So sebou zoberiete len to najdôležitejšie. Krátky oddych za múrmi prenajatej izby vystrieda záujem spoznania púšte a Huacahiny.

Preto vychádzate von, do slnkom prežiarenej púšte. Prechádzate v tieni paliem okolo jazierka. Na okamih sa zastavíte pri predavačovi s občerstvením. Opäť sledujete ľudí v jazierku. Odmietnete ponuku motoristického zážitku púšte. I napriek presvedčivosti hodinovej „avantúry“ na sedadle terénneho auta zvolíte možnosť, ktorá vám je akosi bližšia.

Chcete púšť nielen vidieť, no zároveň sa po nej prejsť. Vidíte obrovské pieskové duny. Chcete po dune kráčať a dostať sa až na jej pieskový hrebeň. Pri každom kroku si však uvedomujete náročnosť samotného výstupu. Nohy sa vám zabárajú do piesku, a vy tak opäť oddychujete. I napriek neskorému popoludniu vás spaľujú silné lúče slnka.

Uvedomujete si, že sa nemáte kam skryť, lebo ste v púšti. Vidíte niekoľkých turistov, ktorí podobne ako vy pomaly stúpajú po pieskovom kopci. Zbadáte peruánske deti, ktoré s nepredstieranou ľahkosťou bežia na miesto, z ktorého sa dolu spúšťajú na plastových doskách. Tí zručnejší sa sústredene venujú „sandboardingu“, teda akejsi obdobe snowboardu.

Vy po krátkom oddychu pokračujete ďalej. Znovu s námahou kráčate. Už len niekoľko krokov vás delí od očakávaného cieľa. Konečne ste v cieli. Unavení sadáte do piesku. Pred zrakom sa vám otvára priestor púšte. Vidíte Huacachinu akoby na dlani a ľudí, ktorí pomaly vystupujú po hrebeni pieskovej duny. Len z diaľky počujete zvuk motorov terénnych áut brázdiacich piesok púšte.

Váš pohľad zaujme aj malá skupinka turistov, ktorí hľadajú spôsob, ako sa po dunách spustiť na „sandboarde“. V diaľke zbadáte ďalšiu oázu - malý a skrytý kúsok zeleného miesta v púšti. Zatiaľ neodchádzate a vnímate unikátnosť miesta, v ktorom sa práve nachádzate. A tak sediac na hrebeni jednej z dún počkáte na západ slnka. Vidíte, ako slnko zachádza za „končiare“ pieskových „vrchov“.

V pološere sa vraciate späť. Späť do oázy, do Huacachiny. Len sa vám ide akosi ľahšie. Otvorené reštaurácie pritiahli zákazníkov. Podávajú sa miestne špeciality, turistov pribúda na každom kroku. Všade hrá hudba v rytme salsy. Vy sa ochotne oddávate pokoju púštnej oázy. Pijete nápoj zakúpený od pouličného predavača a sledujete palmy vrhajúce svoj tieň na hladinu jazierka.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor