Tbiliské kúpele očaria tradíciou

2012-03-10 14:00:00 |   |    | 

GRUZÍNSKO - „V živote som nezažil nič rozkošnejšie ako tbiliské kúpele," napísal v roku 1829 ruský spisovateľ Alexander S. Puškin počas svojej návštevy Tbilisi. Jeho slová si dnes môžete prečítať pri vstupe do najznámejších z nich.



Hlavné mesto Gruzínska prekvapí svojich návštevníkov hneď od začiatku - namiesto betónových monštier v typickom sovietskom štýle tu nájdete štvrte dýchajúce históriou a Orientom. Tradície cítiť aj v klasických parných kúpeľoch, ktoré sa nachádzajú v centre Tbilisi.

Dejiny kúpeľov sú staré ako mesto samo. Traduje sa legenda, podľa ktorej kráľ Vachtang Gorgasalimi počas poľovačky zasiahol šípom bažanta. Ten spadol do niektorého z horúcich prameňov v okolí rieky Kura a uvaril sa. Kráľ sa rozhodol pri jej brehoch založiť mesto, ktoré nazval Tbilisi. Meno odvodil z gruzínskeho slova "tbili" ako teplý. Ak budete počuť inú verziu príbehu, nečudujte sa - hlavné mesto je podobne ako celé Gruzínsko opradené mnohými legendami, ktoré sa odlišujú od rozprávača k rozprávačovi.

Prvé kúpele sa začali stavať v 16. storočí, no ich najväčší boom mesto zaznamenalo až o sto rokov neskôr. Mená získavali podľa svojich majiteľov a vo väčšine prípadov im zostali až dodnes. Počas obdobia Sovietskeho zväzu začalo využívanie kúpeľných domov upadať. Dôvodom bolo okrem bohatej priemyselnej činnosti aj stavba metra, kedy boli narušené mnohé toky horúcej vody, čo spôsobili vysychanie samotných prameňov.

Prechádzajúc starým mestom okolo malých pekární, obchodíkov so suvenírmi a tiež okolo polorozpadnutých tbiliských domov sa ulicou Gorgasali dostanete až do známej kúpeľnej štvrte Abanotubani. Vzduchom sa šíri jemný zápach síry. Okrem výhľadu na pevnosť Narikala zaujme aj blízkosť jedinej dnes fungujúcej mešity v meste z 19. storočia, kde sa za stenami z červených tehál modlievajú spolu sunniti i šiiti.

Na drevených balkónoch čarovných domov s maľovanými obkladmi na priečeliach posedávajú starí páni, ale aj noví majitelia. Popíjajú silný gruzínsky čaj, čítajú noviny. Ulicu Abano tvoria aj spod chodníka vyčnievajúce kupoly, ktoré ukrývajú podzemné parné kúpele, centrum tbiliského spoločenského života počas niekoľkých storočí. Pochvaľne sa o nich vyjadrovali okrem spomínaného Puškina aj spisovatelia Alexej Tolstoj a Alexander Dumas.

Posledne spomínaný francúzsky spisovateľ zotrval v Tbilisi počas svojej kaukazskej cesty neuveriteľných šesť týždňov a zlé jazyky tvrdia, že väčšinu času strávil práve v sírnych kúpeľoch. Obľúbil si ich natoľko, že sa smutne pýtal, prečo sa aj v Paríži, vo výchyrenom meste fyzickej rozkoše, podobné kúpele nenachádzajú.

Najfotografovanejšími zo všetkých sú bezpochyby kúpele Orbeliani (podľa rodiny Orbelianovskaya), ktoré sú tiež nazývané Chreli alebo jednoducho farebné. Právom, veď už z diaľky vás očaria svojou modrou mozaikovou fasádou, dvoma minaretmi po bokoch budovy. Až máte odrazu pocit, že ste sa z Gruzínska presunuli kamsi do Strednej Ázie, do magického Uzbekistanu.

Kým v podzemnom Royal bath na vás čakajú privátne miestnosti s menšími mramorovými bazénmi, Orbeliani ponúka okrem toho aj spoločný mužský alebo ženský bazén s horúcou vodou. Po chvíli si zvyknete na špecifický zápach síry, aj na otvorenú nahotu. A môžete si predstavovať, ako sa vo vode s konštantnou teplotou 38 - 40°C stretávali bohatí obyvatelia mesta pri partičke šachu, pri klebetení, pri poháriku chutného gruzínskeho vína.

 

Zdroj/autor: Daniela Belicová, drom

Foto: autor

 

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.0/5 (2 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa