Šialené nie je dosť – 6 Najtrafenejších festivalov sveta

 

Karneval v Binche

 

V bežne nie veľmi divokom Belgicku majú svoj spôsob oslavy fašiangového utorka, teda utorka pred Popolcovou stredou a začiatkom pôstu. Tento deň je posledným dňom kedy sa ľudia môžu veseliť a preto Belgičania v meste Binche vychádzajú do ulíc prezlečení za tu veľmi známu postavu Gillesa. Je to maska muža, ktorá je vypchaná slamou. Zaujímavé je, že naozaj všetci účastníci sú rovnako prezlečení, čo znamená, že po meste v tento deň pobehuje až 1000 takýchto masiek. Túto tradíciu ocenilo aj UNESCO zápisom na zoznam nehmotného svetového dedičstva.

Už samotná maska je špeciálna. Vlastníkom všetkých je mesto a to ich následne zapožičiava účastníkom sprievodu. Získať túto masku ale nie je vôbec jednoduché. V rámci udržiavania folklóru ich smú nosiť len muži, ktorí v meste žijú dlhšie ako 5 rokov a aj ich rodina pochádza odtiaľto. Aby ochrany ešte nebolo dosť, tak masky nesmú opustiť hranice mesta. Preto sa aj vraví, že „Gilles nikdy nevychádza z mesta.“

Aby sme nezabudli, je nutné pripomenúť dôvod osláv. Keďže ide o posledný deň pred 40 denným pôstom, ľudia vychádzajú do ulíc užiť si posledný deň plný jedla, tanca a zábavy.

 

Naghol

 

Toto nám už príde trochu nezvyčajnejšie. V Oceánii, v štáte Vanuatu, existuje jeden ostrov, kde v rámci prejavovanie mužnosti a získania životnej sily skáču muži niečo ako bungee jumping. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa nejednalo o domorodý kmeň, ktorý tieto skoky praktizuje už stovky rokov. Ak sa čudujete, že odkiaľ mali bezpečnostné istenia a podobne, tak nemali.

Muži z ostrova Pentecost Island sa v rámci rituálu vrhajú z 20 až 30 metrov vysokej veže. „Zaistení“ sú len lianami obmotanými okolo členkov. Preto sa aj tento rituál uskutočňuje len počas období dažďov. Vtedy sú liany nasiaknuté vlahou a sú pružnejšie.

Muži sa dnes vrhajú z veže aj pre čisto obchodné dôvody. Neuveriteľná odvaha a možnosť úmrtia v priamom prenose sem láka mnohých turistov, ktorí radi zaplatia za to, aby si pozreli tento netradičný rituál.

 

Jarný festival Joshi

 

Príchod jari a ukončenie krutých zím sa slávi po celom svete. A výnimkou nie je ani Pakistan. V jeho severnej časti, takmer na hraniciach s Afganistanom, žije menšina Kalašov. Údajne sú to potomkovia vojsk Alexandra Veľkého. Tí sem vraj prišli počas jeho výbojných vojen a už tu zostali, čím zanechali v genetike tunajšieho obyvateľstva netypické rysy. Medzi Kalašanmi, a niektorými inými menšinami v horách a údoliach, totiž žijú ľudia s modrými očami, svetlou pleťou a bledými vlasmi.

Nelíšia sa však len týmto. Dôležitých rozdiel je aj v náboženstve a celej spoločnosti. V moslimskom Pakistane sa držia svojej odnoše hinduizmu a aj vzťahy v ich spoločnosti sú odlišné ako v iných krajoch. Ženy sa nezahaľujú a sú aktívne v rámci menšiny.

V prvý deň oslavy jari sa navštevujú domy, kde za tanec a spev sú návštevníci obslúžení mliekom. Počas celého sviatku tu ženy spolu s mužmi a deťmi tancujú a oslavujú koniec tuhej zimy. Ženy sú tradične oblačené vo farebných a žiarivých šatách, ktoré majú bohatú výšivku. Sprevádza ich zvuk bubnov a spev, za ktorý sú muži občas obdarení aj bozkom. V posledný deň všetci tancujú s vetvami v rukách a na pokyn šamana ich spoločne vyhodia do vzduchu. Pre všeobecnú radosť a prekrásne farby ženských šiat chodia turisti každý rok navštevovať túto oslavu.

 

Buat Chang

 

Oslavuje sa čokoľvek a aj v Thajsku majú radi oslavy všemožných sviatkov, skutkov a udalostí. Buat Chang je oslava dňa, keď mladý muž vstupuje do mníšskeho rádu. Ľud Sukhothaiov, zo severnej časti Thajska, oslavy tohto dňa povýšili na veľmi vysokú úroveň. Mladý muž sa totiž vyfintí do najsvetskejších vecí (niekto by povedal ako trhan), má slnečné okuliare, šialené oblečenie a samozrejme aj neprirodzený makeup. Ešte pred odchodom mu doma oholia hlavu a vysadia ho na slona. Na jeho chrbte spolu s procesiou prejde obcou až k miestnemu chrámu, kde začne svoj mníšsky život. 

 

Sonepur Mela

 

Ďalší z ázijských netradičných festivalov sa koná každý rok v Indii. Aj tu hrá hlavnú rolu slon. Ak ste už počuli o Ťavom trhu v Pushkare, tak si predstavte to isté so slonmi. Ak ste nepočuli ani o jednom, ide o trhy spojené s púťami, kam každý rok prichádzajú tisícky ľudí. V Pushkare sa obchoduje s ťavami a dokonca sa tu uskutočňujú aj závody. Na Sonepur Mele sa deje takmer to isté, len tu slony nesúťažia. Namiesto toho sa kúpu v mieste, kde sa do seba vlievajú posvätné rieky Ganga a Gandak. Využívajú to aj návštevníci, ktorí sa silou mocou snažia, aby sa kúpali čo najbližšie pri slonoch. Má im to priniesť šťastie a zdravie.

 

Pi Mai Lao

 

Toto nám bude asi o niečo bližšie, keďže oblievačky sú bežné aj u nás. V Laose sa ale takto neoslavuje jar, ale nový rok. V apríli sa v mestách konajú sprievody mníchov a starších, ktoré sú sprevádzané oblievaním. No v meste Luang Prabang si túto tradíciu trochu rozšírili. Namiesto jemného oblievania pre šťastný nový rok sa mesto vždy zmení na jednu obrovskú oblievačku. Napomáha tomu aj alkohol, keďže ľudia behajú po meste a všade naokolo seba rozlievajú vodu. Všetci sú tak vrátane s mníchmi premočení ako myši.

Zdroj/autor: thetravelmagazine.net, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku