Prístavný most v Sydney: Hovorí sa mu vešiak na šaty a považujú ho za najkrajší na planéte

Prvé plány na premostenie najužšieho miesta Port Jackson sa objavili už na začiatku 19. storočia. Ako to už však pri veľkých projektoch býva – pre mnohých ľudí boli príliš odvážne. A tak sa so stavbou mosta, ktorý je dodnes považovaný za technický div, začalo až v roku 1924. A to hneď z oboch strán – dve časti oblúka, ktorý vyrastal z oboch brehov, sa spojili 20. augusta 1930 večer.

Stavba mosta nebola pozoruhodná len pre moderné postupy, ktoré sa často uplatnili vôbec po prvýkrát, ale aj pre vysťahovanie zhruba 800 rodín z ich domovov – bez nároku na iné ubytovanie. Most však i napriek tejto krivde vyrástol. Vo februári 1932 jeho kvalitu a stabilitu otestovalo 96 lokomotív, ktoré vyšli na mostovku. A o mesiac neskôr, presne 19. marca 1932 sa Prístavný most slávnostne otvoril verejnosti.

Slávnostné otvorenie s chybičkou

I slávnostné otvorenie však malo chybičku krásy. Došlo k nej, keď kapitán Francis de Goot s pripomienkou, že by most mal otvoriť niektorý z členov britskej kráľovskej rodiny, presekol šabľou stuhu, ktorú mal prestrihnúť starosta mesta. „Zlé znamenie,“ zahučalo vtedy v dave a správa o prekliatí bežala od jedného k druhému rýchlosťou blesku i napriek tomu, že pohotoví úradníci stuhu zviazali a starosta ju vzápätí prestrihol.

Nakoniec šlo, zdá sa, skutočne len o maľovanie čerta na stenu – veď most stojí aj po viac než 80 rokoch od otvorenia a teší sa skvelej kondícii. I vďaka veľkému týmu, ktorý sa oň stará. Mimochodom, medzi natieračmi, ktorí stavbu každý deň v roku maľujú farbou (od roku 2003 sa používajú farby bezolovnaté), nejaký čas pracoval i Paul Hogan. Herec, ktorý stvárnil napríklad hlavnú úlohu vo filme Krokodíl Dundee, na moste pracoval ešte predtým, než sa stal austrálskou celebritou.

Most drží pohromade 6 miliónov nitov

Rozmery Prístavného mosta sú kolosálne – a hoci na fotografiách často býva komparzom pre slávnu budovu Opery, v skutočnosti je on dominantou sydneyského prístavu. Len povážte – jeho celková dĺžka je 1150 metrov a samotný oblúk má rozpätie 503 metrov. Z vozovky je to k hladine 49 metrov a vrchol oblúka je vo výške 134 metrov nad hladinou.

Mostnú konštrukciu drží pohromade asi 6 miliónov ručne vyrábaných nitov. Najväčší z nich váži 3,5 kilogramu. Na most sa vojde osem pruhov diaľnice, dve trasy železnice, chodník pre chodcov i cyklistický chodník. Pri otvorení mosta sa za prejazd platilo 6 pencí, keď ste išli automobilom, a 3 pence, keď ste išli na koni. Dnes zaplatíte za automobil 3,30 austrálskeho dolára a s koňom sa na most vôbec nedostanete.  

Automobil s poradovým číslom 1 000 000 000 prešiel po moste v júni roku 1976. A len pre zaujímavosť: Zatiaľ čo dosiahnutie prvej polmiliardy áut trvalo 33 rokov, druhá polmiliarda sa dosiahla už po 11 rokoch.

Po Prístavnom moste sa dnes môžete prejsť. V juhovýchodnom pylóne je vyhliadka a múzeum mosta. Vstupné sa pohybuje okolo 10 austrálskych dolárov a výhľad z 89 metrov vysokého pylónu je parádny.

Vydajte sa cez most po oblúku

Pre pôžitkárov sa ponúka i cesta po oblúku mosta. Cesta z jedného konca na druhý trvá dve a pol až tri hodiny. A stojí… nuž, v podstate menší majetok. Ceny vstupeniek totiž začínajú na 260 austrálskych dolároch za denný výstup a na 320 dolároch za nočné dobrodružstvo.

Prečo tak draho a prečo tak dlho? Záujemcovia musia pred cestou absolvovať školenie. Vyfasujú špeciálne lezecké kombinézy (rozlišuje sa letný a zimný variant), slúchadlá, bezpečnostné viazanie a čiapku. Do bezpečnostných schránok uložia všetky cennosti a vôbec všetky svoje veci, ktoré by im mohli počas cesty vypadnúť z rúk, vrátane mobilov a fotoaparátov (zabudnite na vlastné selfie na vrchole). A potom sa vydávajú so skúseným sprievodcom na cestu hore.

V hlavnej sezóne takto z návštevníckeho centra vyráža dvanásťčlenná skupina každú štvrťhodinu. Počas cesty si vypočuje zaujímavosti o moste a jeho histórii. A nepríde ani o vrcholovú fotku – o tú sa postará sprievodca. Odvážlivci sa jej dočkajú po zostupe, rovnako ako certifikátu, potvrdzujúceho, že zdolali Vešiak na šaty. 

Autor: Lucie Štěrbová& Tomáš Cikán