Madagaskar obývajú vzácne tvory: 7 fascinujúcich zvierat, ktoré inde nenájdete

 

FOSA

Fosa je najväčším  mäsožravcom Madagaskaru. Kedysi lovila najmä lemury, dnes sa uspokojí s čímkoľvek od myší po divoké prasiatka. Dorastá do dĺžky 1,8 metra a váži 12 kilogramov. Hoci je príbuzným munga, vzhľadom pripomína skôr mačku. Má ohybné štíhle telo,  vysúvacie pazúry a ostré zuby. Vďaka dlhému chvostu dokáže s ľahkosťou loziť po konároch stromov.

Ako predátor najvyššieho stupňa je fosa samotárske zviera a usilovne si stráži svoje teritórium. Aktívna je cez deň aj v noci. Samice privádzajú na svet dve až štyri mláďatá raz za rok. Vzhľadom k postupnej strate životného priestoru však hrozí týmto vzácnym živočíchom vyhynutie, podľa odhadov ich na ostrove žije už len asi 2600.

 

KSUKOL (AYE-AYE)

K najpozoruhodnejším obyvateľom Madagaskaru patrí aj ksukol chvostnatý. Na prvý pohľad nevyzerá ako cicavec a vedci ho dlho zaraďovali ku hlodavcom, v skutočnosti je však vzdialeným príbuzným šimpanzov. Ksukoly majú tmavohnedú alebo čiernu farbu. Výrazným znakom sú veľké oči, citlivé uši a chvost, ktorý je dlhší ako telo. Úplne výnimočné sú však najmä jeho dlhé štíhle prsty, ktorými sa zachytáva o konáre stromov. Práve tam trávia ksukoly väčšinu života.

Sú to nočné tvory a počas dňa sú schúlené v guľatom hniezde z lístia a haluzí. Živia sa larvami a hmyzom, ktorý vyťahujú svojim dlhokánskym prostredníkom. Ten slúži aj na vyškrabávanie kokosových orechov a ovocia.

Obyvatelia Madagaskaru však veria, že keď týmto prstom ksukol na niekoho ukáže, prinesie mu tým smolu a dotyčný dokonca zomrie. Aj preto patrí medzi ohrozené druhy, chránené zákonom.

 

PARADAJKOVÁ ŽABA

Podľa odhadov žije na Madagaskare asi 300 druhov žiab. Najznámejšou z nich je paradajková žaba, ktorá za svoj názov vďačí červenkastému sfarbeniu. Samci bývajú žltooranžoví a dosahujú veľkosť 6,5 centimetra. Samice sú oranžovočervené a merajú až 10,5 centimetra. Dožívajú sa 6 až 8 rokov.

Paradajkové žaby žijú na severovýchode Madagaskaru, vyhľadávajú rovnomerne teplé a vlhké prostredie. Obľubujú  riedke krovie, ale aj plytké sladkovodné močiare a vodné kanály v otvorenej krajine. Nevadí im ani blízkosť ľudských obydlí a fariem, kde ju miestni spoznajú podľa pomerne hlasného volania, pripomínajúceho kotkodákanie sliepok. Najaktívnejšie sú počas dažďov, v období sucha sa zahrabávajú do zeme. Keď sa paradajková žaba cíti ohrozená, nafúkne svoje telo vzduchom. Ešte účinnejšou obranou je kožný sekrét, ktorý dokáže vystreknúť na predátora. Ten spôsobuje znecitlivenie a opuchy.

Aj tieto tvory najviac ohrozujú ľudia – významným zdrojom nebezpečenstva je znečisťovanie vodných tokov pesticídmi a hnojivami.

 

LEMUR

Lemury poznajú návštevníci mnohých zoologických záhrad, aj ich domovom je však Madagaskar. Tam žijú na zemi aj na stromoch, kde sa s istotou pohybujú vďaka šikovným končatinám. Nemôžu sa však zachytávať pomocou chvosta ako iné primáty.

Oveľa viac využívajú svoj pach  – ten slúži ako určitý druh zbrane, na komunikovanie s ostatnými jedincami a lemury si ním tiež značkujú územie. V dobe párenia sa každý samec snaží intenzitou svojej vône „prebiť“ súpera. Svoje dlhé chvosty pokryjú páchnucimi sekrétmi a mávajú nimi vo vzduchu.

Lemury žijú v skupinách  v počte 6 až 30 jedincov, obvyklý počet je 17. Na Madagaskare žije až 60 druhov týchto cicavcov, pričom vedci stále objavujú nové. Líšia sa veľkosťou, farbou, vzhľadom a dokonca aj tým, či sú aktívne cez deň alebo v noci. Najmenší druh (Maki trpasličí) meria bez chvosta len 11 centimetrov, najväčší (Indri Indri) môže dorásť až do dĺžky 80 centimetrov.

 

BROOKESIA MICRA

Na Madagaskare žije aj najmenší chameleón na svete – Brookesia micra. Dospelé jedince dorastajú len do dĺžky 16 milimetrov od ňufáka po zadoček a aj s chvostom merajú len 30 milimetrov, čo ich radí medzi vôbec najmenšie stavovce, aké boli kedy na Zemi objavené.

Tieto miniatúrne plazy trávia dni väčšinou v opadanom lístí, kde ich veľmi ľahko prehliadnete. Živia sa drobným hmyzom. Majú vypuklé oči a stočený chvost ako ostatné druhy chameleónov. Rovnako ako ony tiež v prípade nebezpečenstva vedia zmeniť farbu. Ak zaregistrujú predátora, prestanú sa hýbať a snažia sa splynúť s pozadím a vyzerať ako spadnutý list.

Aktívne sú cez deň a v noci sa vyšplhajú do vetiev k spánku. Pre takto drobné živočíchy ale pojem "hore do konárov" znamená zhruba 10 centimetrov od zeme, takže zbadať ich nie je ľahká úloha.

 

TENREK

V nížinách s dažďovým pralesom v severných a východných častiach ostrova Madagaskaru žije nížinný pruhovaný tenrek, známy niekedy aj ako bodlín. Je to hmyzožravec, ktorý azda najviac pripomína nášho ježka.

Toto malé zvieratko s dlhým špicatým ňufákom a končatinami dorastá do dĺžky maximálne 16,5 centimetra a váži asi 200 gramov. Jeho telo pokrýva čierna srsť so žltými pruhmi a riedkymi ostňami. Ak tenreka ohrozuje predátor (väčšinou fosa), ostré ostne vztýči a pohybom tela a hlavy nimi útočí na ňufák a laby útočníka. Neostré ostne mu zas slúžia na komunikáciu – drobné cicavce ich rozvibrovaním vydávajú špecifické zvuky.

Zvieratká sú aktívne cez deň aj v noci a kŕmia sa najmä hmyzom, ktorý vyhľadávajú v zemi pomocou dlhého ňufáka. Nepohrdnú však ani červíkmi a ovocím.

 

GEKÓN LISTOCHVOSTÝ

Tak by sa dal preložiť názov drobného plaza Uroplatus phantasticus (Leaf tailed gecko), ktorého objavili v tropických lesoch Madagaskaru v roku 1888. Odvtedy vedcov neprestáva fascinovať svojou schopnosťou dokonalo splynúť s prostredím.

Najmenší druh gekónov dorastá do dĺžky 66 až 152 milimetrov (vrátane chvosta) a dožíva sa viac ako 10 rokov. Máva rôznu farbu – cez odtiene fialovej a oranžovej až po žltú, no najčastejšie býva hnedý s malými čiernymi bodkami. Je to nočný tvor, ktorý sa po západe slnka vydáva loviť hmyz. Chutia mu najmä nočné motýle a cvrčky.

Ako väčšina zvierat na Madagaskare, aj gekón zohráva najväčšiu bitku o svoj život s človekom. Ten postupne ničí prírodu ostrova a tým ohrozuje tieto vzácne živočíchy stále viac.

 

 

Zdieľať článok na Facebooku