Fantastické objavy na poli archeológie: Obrovská socha faraóna aj palác asýrskeho kráľa

Archeológovia objavili v egyptskej metropole Káhira časti obrovskej sochy, ktorá zrejme zobrazuje Ramzesa II. Veľkého, jedného z najslávnejších faraónov starovekého Egypta.

Hlavu sochy vytiahli za pomoci buldozéra z vrstvy bahna a podzemnej vody. Členovia nemecko-egyptského archeologického tímu našli v okolí aj ďalšie fragmenty. Kolos je vytesaný z kremenca a mal celkovú výšku zhruba deväť metrov.

K objavu došlo minulý týždeň v chudobnej štvrti Mataríja, ktorá sa nachádza v blízkosti komplexu bývalého chrámu Ramzesa II. na káhirskom predmestí Heliopolis. Vo štvrtok ho slávnostne ohlásil egyptský minister pre pamiatky Chálid Anání, podľa ktorého ide o jeden z najvýznamnejších nálezov v histórii Egypta.  

V ďalšej fáze sa počíta s vyzdvihnutím zvyšných častí sochy, ktorá by sa mala následne zreštaurovať. V prípade, že sa potvrdí, že ide o kolos Ramzesa II., mali by ho umiestniť pri vchode do nového Veľkého egyptského múzea, ktoré majú otvoriť v roku 2018.

Faraón Ramzes (Ramesse) II. zvaný Veľký vládol v Egypte pred vyše troma tisícročiami (1279-1213 pred n.l.) v období takzvanej Novej ríše. Bol tretím panovníkom 19. dynastie a do dejín vošiel ako obratný diplomat, aktívny staviteľ a úspešný vojvodca.

AKTUALIZÁCIA 17.3.2017

Časť gigantickej starovekej sochy nepatrí faraónovi Ramzesovi II., ako sa pôvodne predpokladalo, ale takmer s určitosťou inému vládcovi, Psammetikovi I., oznámili tamojšie úrady. Panovník 26. dynastie vládol v rokoch 664-610 pred naším letopočtom.

Odborníci sochu prisudzovali Ramzesovi II., ktorý vládol o 600 rokov skoršie, pretože jej nálezisko sa nachádzalo neďaleko chrámu zasvätenému práve jemu. Na fragmente tejto obrovskej skulptúry sa však neskôr našlo vyryté jedno z piatich mien Psammetika I. "Ak sa potvrdí, že socha patrí tomuto kráľovi, pôjde o najväčšie zobrazenie svojho druhu z tzv. neskorého obdobia, aké bolo kedy objavené v Egypte," uviedol minister pre pamiatky Chálid Anání.

K spresneniu identity tejto pôvodne deväť metrov vysokej sochy došlo po jej prevoze z močaristého terénu okrajovej káhirskej štvrte Mataríja do Múzea egyptských starožitností v centre metropoly.  o

Irackí archeológovia zase prišli s domnienkou, že tunely vyhĺbené militantami z extrémistickej skupiny Islamský štát (IS) pod zničenou svätyňou v meste Mósul odkryli pozostatky paláca starovekého asýrskeho kráľa Asarhaddona, ktorý vládol v tejto oblasti približne pred 2700 rokmi.

Ďžihádisti vyhodili danú svätyňu - hrobku biblického Jonáša - do povetria v roku 2014, po tom, ako sa zmocnili mesta. Do svahu kopca pod svätyňou začali kopať tunely, čo viedlo k danému objavu. Hlboko v tuneloch boli odhalené staroveké nápisy, ako aj kresby okrídlených býkov a levov, tvrdia vedci.

Predpokladá sa, že militanti chodby nehĺbili so zámerom nájsť artefakty, ktoré by mohli ulúpiť. IS bol vytlačený z východnej časti Mósulu irackými vládnymi silami v januári, avšak boje o západný sektor mesta stále pokračujú. Asarhaddon vládol v Novoasýrskej ríši v siedmom storočí pred Kristom.