Najstráženejšie hranice sveta: Tieto krajiny oddeľujú ostnaté ploty a múry

30.04.2017 |   |    | 

Fyzické bariéry sú staré ako samo ľudstvo a počas stáročí dokázali, že sú účinné pri ochrane hraníc. Takéto oplotenie však môže mať aj neželané dôsledky - napríklad môže poškodiť životné prostredie, zabrániť nevinným obetiam dostať sa do bezpečia či zničiť mestské štvrte, ktorými prechádza, ako sa stalo v Berlíne. Toto sú podľa agentúry AP najznámejšie bezpečnostné bariéry na svete.



 

USA a Mexiko

Americký prezident Donald Trump je aj po 100 dňoch vo funkcii odhodlaný dodržať svoj predvolebný sľub a vybudovať múr na hranici USA s Mexikom.

A to napriek všeobecným pochybnostiam a vyhláseniu Mexika, že ho nemieni financovať. Tretina ich spoločnej hranice je pritom už husto posiata rôznymi plotmi, uzavrieť zvyšok však nebude jednoduché.

Väčšinu hranice v Texase vytvára rieka Rio Grande a ďalšie prírodné bariéry. Časť však prebieha pozdĺž súkromných pozemkov a mnohí z ich majiteľov sú proti výstavbe múru. Panujú tiež veľké pochybnosti, či múr dokáže zastaviť pašovanie drog, ilegálnych migrantov alebo násilnosti skupín organizovaného zločinu.

 

Izrael a Predjordánsko

Izrael začal v roku 2002 budovať 250 kilometrov dlhú bariéru, ktorá oddeľuje Izrael a Predjordánsko, v reakcii na palestínske samovražedné bombové útoky. Podľa Izraela ide o dôležité bezpečnostné opatrenie. Pretože však múr často zasahuje do okupovaného územia, Palestínčania ho považujú za nástroj konfiškovania ich pôdy, ktorý ničí ich sen o nezávislom štáte.

 

Cyprus

Organizáciou Spojených národov kontrolovaná nárazníková pohraničná zóna s dĺžkou 180 kilometrov sa tiahne naprieč ostrovom od pobrežia k pobrežiu a oddeľuje medzinárodne neuznanú Severocyperskú tureckú republiku od Cyperskej republiky na juhu. Ostrov je rozdelený od roku 1974, keď turecká armáda obsadila jeho sever po prevrate stúpencov zjednotenia Cypru s Gréckom.

Múr sa na tejto hranici nachádza iba v hlavnom meste Nikózia, kde prechádza centrom Starého mesta. V najužšom bode oddeľuje vojakov oboch strán iba zopár metrov. Na území nikoho stoja spustnuté, rozpadávajúce sa budovy, ktoré ostro kontrastujú s módnymi barmi, kaviarňami a obchodmi, ktoré vyrástli v okolí.

 

Kašmír

Indii stačili pred desiatimi rokmi dva roky na vybudovanie 550-kilometrového múru pozdĺž spornej pohraničnej oblasti s Pakistanom. Technologicky špičková bariéra je osadená termálnym videním, senzormi pohybu a svetelnými systémami pozdĺž zamínovaného pásu zeme medzi dvoma radmi ostnatého drôtu.

Indická armáda to nazýva "protiinfiltračný prekážkový systém", ktorý má zabrániť povstalcom bojujúcim za nezávislosť Kašmíru alebo jeho spojenie s Pakistanom prechádzať na indickú stranu hranice. Hranicu strážia z oboch strán stovky tisíc vojakov a patrí tak medzi najmilitarizovanejšie oblasti vo svete.

 

Kórejský polostrov

Demilitarizovaná zóna, pozostatok studenej vojny, vznikla v roku 1953, keď sa skončila kórejská vojna bez uzavretia prímeria. Štyri kilometre široká a 248 kilometrov dlhá zóna sa tiahne od pobrežia k pobrežiu a rozdeľuje polostrov na dva kórejské štáty.

Na oboch stranách je zamínovaná a oplotená ostnatým drôtom, nachádzajú sa tu pasce na tanky a stovky tisíc vojakov. Táto demilitarizovaná zóna je najsilnejšie opevnenou hranicou vo svete. Odhaduje sa, že sa tu nachádza vyše milióna pozemných mín.

 

Keňa a Somálsko

Keňa sa rozhodla postaviť múr na hranici so Somálskom po útoku islamských extrémistov na univerzitu v apríli 2015, pri ktorom prišlo o život 148 ľudí, prevažne študentov. Pôvodne chcela kenská vláda postaviť 700-kilometrový hraničný múr, ale oplotenie bolo vybudované iba na približne 30 kilometroch.

 

Maďarsko

Maďarsko postavilo oplotenie na svojich južných hraniciach so Srbskom a Chorvátskom v roku 2015, keď cez krajinu smerovali denne tisíce migrantov do Nemecka a ďalších cieľov v západnej Európe.

Maďarský premiér Viktor Orbán je neochvejným odporcom imigrácie. Aktivisti bojujúci za ľudské práva a zložky OSN kritizujú oplotenie a reštriktívnu azylovú politiku Maďarska.

 

Francúzsko

Betónový múr dlhý jeden kilometer a vysoký štyri metre je súčasťou zložitého systému ochrany pred migrantmi v severofrancúzskom prístavnom meste Calais. Británia zaplatila 2,7 milióna eur za jeho výstavbu pozdĺž diaľnice vedúcej do Calais, ktorú využívajú kamionisti smerujúci cez Lamanšský prieliv do Británie.

Migranti smerovali do Calais niekoľko rokov v nádeji, že sa im podarí odviezť sa niektorým z kamiónov do Británie. V októbri zbúrali v Calais obrovský provizórny prisťahovalecký tábor a tisíce jeho obyvateľov previezli autobusmi do rôznych imigračných centier vo Francúzsku.

 

Španielsko

Španielsko postavilo šesť metrov vysoké viacvrstvové oplotenie okolo svojich dvoch severoafrických enkláv Ceuta a Melilla, aby odradilo migrantov, zväčša zo subsaharských krajín, od ilegálneho vstupu cez Maroko.

Oplotenie a spolupráca medzi Španielskom a Marokom udržali migrantov mimo Ceuty a Melilly. Ľudskoprávne skupiny však upozornili na prípady, keď španielske i marocké bezpečnostné sily zbili migrantov, ktorých zadržali pri pokuse preliezť oplotenie. Kritizujú tiež ostnatý drôt na španielskej strane oplotenia, ktorý mnohých migrantov zranil, ako aj to, že migrantov, ktorí oplotenie prekonajú, Španielsko deportuje bez toho, aby im umožnilo požiadať o azyl.

 

Text a foto: SITA

 

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
5.0/5 (10 hlasov)

Nedeľa, 22. október. 2017. Meniny má Sergej.

Najnovšie príspevky

Foto dňa