Na dovolenke pri mori môžu ublížiť aj vám: Na tieto tvory si treba dať riadny pozor

11.07.2017 |   |    | 

V Chorvátsku, Taliansku či Bulharsku, kam cestuje každý rok k moru najviac Slovákov, sa našťastie životu nebezpečných tvorov obávať nemusíme. Napriek tomu však treba byť obozretní, žijú tam totiž také, ktoré nám môžu dovolenku poriadne znepríjemniť. Na ktoré zvieratá si treba dávať najväčší pozor?



 

JEŽOVKY

Tak ako inde, aj pri morských živočíchoch platí, že ak ich nebudeme dráždiť, väčšina z nich bude úplne neškodná. Výnimkou sú však dobre známe ježovky, ktorých je aj v takom Chorvátsku neúrekom. Zabodnutie ich ostňov je nielen bolestivé, ale môže spôsobiť aj vážnejšie zdravotné problémy. Pomerne bežné bývajú alergické reakcie, kedy sa dostaví nevoľnosť, zvracanie alebo ťažkosti s dýchaním. Nebezpečná je však najmä sekundárna infekcia a následné hnisanie rany. Ak pichliač prenikne až ku kĺbu, môže spôsobiť bolestivý zápal výstelky a krvácanie. Prevencia je pritom jednoduchá, v miestach ich výskytu treba používať obuv do vody.

Ako postupovať: Hneď po poranení treba končatinu ponoriť do čo najteplejšej vody, ideálne zriedenej v pomere 1:1 s octom. Potom treba ostne vytlačiť alebo vytiahnuť pomocou pinzety a ranu vydezinfikovať alkoholom. Pichliače sa však ľahko lámu a na koncoch majú spätné háčiky. Ak sa vám nepodarí všetky vybrať, skúste ich potrieť citrónovou šťavou, ktorá by ich mala uvoľniť. O dva - tri dni by to malo ísť ľahšie. Ak sa vám to aj tak nepodarí, vyhľadajte lekára.

 

RYBY

V Jadranskom, Stredozemnom aj Čiernom mori sa vyskytuje aj niekoľko jedovatých rýb. Najčastejšie sú rôzne druhy ropušníc (skorpén). Napohľad nepekná ryba je obľúbenou delikatesou, takže ju môžete poznať aj z miestnych reštaurácií. Ropušnice vo svojom prirodzenom prostredí obvykle ležia na dne medzi kameňmi a takmer ich nevidno. Môže sa teda stať, že na ne stúpite bosou nohou. Ryba sa vtedy bráni ostňami, ktoré vypustia jed. Dôsledkom je okamžitá prenikavá bolesť a opuch v mieste bodnutia.

Jed má v plutvách aj ostnatec (dolu) a stargazer (úvodné foto).

Uhryznutie obávanou murénou hrozí v podstate len potápačom, aj to iba vtedy, keď sa ryba cíti ohrozená. Pretože má však jedovaté zuby, jej útok môže byť veľmi nepríjemný a kvôli hrozbe druhotnej infekcie aj nebezpečný. Rany sa navyše dlho hoja. Opatrní treba byť najmä v skalnatom teréne plnom dier, kde murény číhajú na svoju korisť.

Ako postupovať: Podobne ako pre ježovkách, aj pri ropušniciach a iných rybách treba ranu ponoriť do roztoku vody a octu. Ten by mal mať teplotu aspoň 50 stupňov, aby sa bielkovina z jedu zrazila. Ranu môžete skúsiť nahriať aj sušičom na vlasy. Kvôli možnosti druhotnej infekcie však treba urýchlene vyhľadať odborníka a nechať ranu vyšetriť. Pozor, „babské rady“, podľa ktorých pomôže postihnuté miesto vymačkať alebo vypaľovať cigaretou, sú nebezpečné a môžu váš stav ešte zhoršiť.

 

MEDÚZY

Veľmi nepríjemné môže byť aj stretnutie s medúzami. Tieto tvory bez mozgu majú rôsolovité telo, z ktorého vybiehajú ramená s pŕhlivými bunkami. Tie slúžia na omráčenie koristi, ale môžu poraniť aj človeka. Ich dotyk spôsobuje okamžitú ostrú bolesť. Na zasiahnutých miestach vznikajú vyrážky alebo pľuzgieriky, ktoré sa len pomaly hoja a môže po nich zostať jazva. V niektorých prípadoch však môže dotyk medúzy spôsobiť aj nevoľnosť, bolesť hlavy a veľmi výnimočne aj stratu vedomia.

Ako postupovať: Pri zasiahnutí treba ihneď vyjsť z vody, pri výnimočne silnej reakcii by mohlo dôjsť k utopeniu. Zasiahnuté miesta na koži treba potrieť roztokom síranu horečnatého, octom alebo alkoholom. Ak nie je poruke nič z toho, odporúča sa odstrániť zvyšky chápadiel manuálne (trieť kožu suchým pieskom, prípadne kreditnou kartou) a opláchnuť ranu morskou (nie sladkou) vodou.

 

HADY

V Chorvátsku a viacerých ďalších európskych krajinách žijú tri jedovaté druhy hadov – vretenica severná, vretenica malá a vretenica rožkatá. Hady majú zvyčajne na chrbte výraznú kľukatú čiaru, existujú však aj jednofarebné jedince, ktorým chýba. Najspoľahlivejším znakom, ako vretenicu odlíšiť od iných hadov, je štrbinovitá zrenica. Najnebezpečnejšia vretenica rožkatá má navyše charakteristický „roh“ na hlave. Hady útočia len v sebaobrane, treba sa preto vyhnúť kontaktu s nimi. Príznaky po uštipnutí sú rôzne, obvykle na koži vidno dve alebo štyri bodkovité ranky vo vzdialenosti pol až jeden centimeter, ktorými jed´vnikne do tela. Rana opúcha, červená a chorý pociťuje lokálnu bolesť. K tej sa neskôr môže pridružiť malátnosť, smäd, potenie, zrýchlený dych a nevoľnosti.

Ako postupovať: Najdôležitejšie je zabezpečiť úplný telesný pokoj postihnutého. Ranu treba vyčistiť a prelepiť, postihnutú končatinu stabilizovať. Môžeme podávať nápoje, no nie kávu alebo alkohol. Vždy treba vyhľadať lekársku pomoc.

 

PAVÚKY

Počas svojej dovolenky sa môžete stretnúť aj s rôznymi pavúkmi. Väčšina z nich je neškodná, ich hryznutie však môže vyvolať alergickú reakciu. V Taliansku môžete mať „šťastie“ napríklad aj na obávanú tarantulu. V skutočnosti ide o pomerne neškodného pavúka, žijúceho napríklad na juhu Talianska v okolí mesta Tarent (Taranto), ktoré mu prepožičalo meno. To, čo obvykle nazývame „tarantulou“, sú v skutočnosti vtáčkare, aj tých žije na svete až 650 druhov a uhryznutie väčšiny z nich je takmer neškodné a pripomína uštipnutie včelou.

Oveľa nebezpečnejší je neškodne vyzerajúci kútnik jedovatý (americký hnedý pavúk). Ako napovedá jeho názov, bežne sa tento pavúk vyskytuje v zámorí. V ostatných rokoch však ich prítomnosť výnimočne zaregistrovali aj v Európe. V angličtine sa nazýva aj „husľový pavúk“, lebo má na prednej časti tela charakteristický tvar pripomínajúci tento hudobný nástroj. Jeho uhryznutie spôsobuje výraznú bolesť a neskôr nastupuje triaška, horúčka až kolaps. Výnimočne môže spôsobiť až smrť.

Podobne je to aj so snovačkou jedovatou (čiernou vdovou). Aj tá sa bežne vyskytuje predovšetkým v Severnej Amerike, no výnimočne zaznamenali jej výskyt aj na starom kontinente. Tohto pavúka rozoznáte pomerne ľahko vďaka výraznej červenej alebo oranžovej škvrne v tvare presýpacích hodín.

Ako postupovať: Ak vás nejaký pavúk uhryzne, miesto vpichu vydezinfikujte a schlaďte. Ak začne červenať, môže ísť o alergickú reakciu. Urýchlene by ste v takom prípade mali vyhľadať lekársku pomoc. Veľmi pomôže, ak si ranu odfotíte a „útočníka“ vezmete so sebou (živého či mŕtveho), aby lekári stanovili správnu liečbu.

 

ŠKORPIÓN

Škorpióny žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1 200 druhov, niektoré z nich žijú aj v Európe. Ich bodnutie nie je obvykle bolestivejšie ani nebezpečnejšie ako uštipnutie včelou.

Ako postupovať: Ak vás bodne európsky škorpión, ranu vyčistite mydlom a vodou a končatinu dajte do vyvýšenej polohy. Do pol hodinky by mali príznaky ustúpiť. V prípade silnejších reakcií alebo poranenia dieťaťa by ste mali radšej vyhľadať lekára.

 

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
4.7/5 (10 hlasov)

Sobota, 18. november. 2017. Meniny má Eugen.

Najnovšie príspevky

Foto dňa