Hymny a ich texty: Spoznajte, o čom sa spieva s rukou na srdci

1. NÓRSKO

Nórska hymna má názov „Ja, vi elsker dette landet“ („Áno, milujeme túto zem“). Jej slová napísal v rokoch 1859 až 1868 spisovateľ Björnstjerne Björnson, nórsky dramatik, básnik a známa osobnosť kultúrneho a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia. Zaujímavé je, že sa tento nositeľ Nobelovej ceny za literatúru spája aj s našimi dejinami - osobitne sa zaujímal o osud Slovákov v Uhorsku a bojoval za naše právo na vlastný jazyk, národnú identitu a kultúru. Velikána nórskej literatúry si môžete uctiť aj v Košiciach, kde mu 6. februára v Mestskom parku odhalili pamätník.

Áno, milujeme túto zem, ako sa dvíha, vráskavá a vetrom ošľahaná, nad morom s tisíckami domovov. Milujeme, milujeme ju a myslíme na nášho otca a matku a ságu noci, ktorá posiela sny na našu krajinu. Túto krajinu zjednotil Harald so svojou hrdinskou armádou, túto krajinu ochraňoval Haakon, spievajúc pritom Øyvind. Nad krajinou Olav nakreslil vlastnou krvou kríž a z výšin Sverre prehovoril proti Rímu.

 

2. NEMECKO

Nemeckou hymnou je od roku 1922 tretia sloha „Piesne Nemcov“ („Das Lied der Deutschen“), ktorej text napísal v roku 1841 básnik a jazykovedec Heinrich Hoffmann von Fallersleben počas dovolenky pri Severnom mori. Prvé dve slohy Nemci vynechávajú. Prvá bola spájaná s Treťou ríšou, ktorej predstavitelia radi zdôrazňovali úvodné verše piesne „Deutschland, Deutschland über alles“ („Nemecko, Nemecko nadovšetko“). Druhá sloha je zas považovaná za umelecký gýč a navyše je feministkami odmietaný spôsob, akým spomína ženy.

Jednotu, spravodlivosť a slobodu nemeckej vlasti! O to sa všetci snažme bratským srdcom a rukou. Jednota, spravodlivosť a sloboda sú základom šťastia. Prekvitaj v lesku tohto šťastia, prekvitaj, nemecká vlasť!

 

3. KANADA

Kanadská hymna „O Canada!“ („Ó Kanada!“) patrí k najmladším na svete. Krajinu reprezentuje až od roku 1980, kedy nahradila predošlú skladbu „God Save the Queen“, britskú hymnu. Pretože Kanada je dvojjazyčný štát, aj hymna existuje v dvoch oficiálnych verziách, anglickej a francúzskej, pričom obe majú odlišný text. Pôvodný je ten vo francúzštine, pre slávnosť sv. Jána Krstiteľa ho v roku 1880 napísal Adolphe-Basile Routhier, civilným povolaním sudca. O anglickú verziu sa v roku 1906 postaral jeho kolega - opäť sudca a básnik Robert Stanley Weir.

Francúzska verzia

Ó Kanada! Krajina našich predkov, Tvoje čelo je ozdobené vencom slávy! Lebo tvoja ruka dokáže niesť meč a dokáže niesť kríž! Tvoja história je epos, ktorý hovorí o vynikajúcich činoch. A tvoja odvaha, vierou presiaknutá bude brániť naše domovy a naše práva.

Anglická verzia

Ó Kanada! Náš domov a rodná zem! Láska skutočného vlastenca nás všetkých vedie. S planúcimi srdcami ťa vidíme rásť, skutočný sever, silný a slobodný!  Zoširoka, zďaleka, ó Kanada, stojíme na stráži tvojej. Bože, nech je naša zem slávna a slobodná! Ó Kanada, stojíme na stráži tvojej.

 

4. SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ

Hymna USA sa nazýva „The Star-Spangled Banner“ („ Hviezdami posiata zástava“). Jej text vychádza z básne 35-ročného právnika Francisa Scotta Keya, ktorý ju napísal na zadnú stranu listu zo svojho vrecka 14. septembra 1814. Pôvodne tieto verše vznikli na počesť posádky pevnosti McHenry, ktorá v onen deň Britsko-americkej vojny úspešne vzdorovala ťažkému ostreľovaniu z mora. Autora inšpirovala veľká americká „hviezdami posiata zástava“, ktorá víťazne viala nad pevnosťou. Štátnou hymnou je pieseň s týmto názvom od roku 1931.

Ach, povedz mi, či vidíš vo svetle ranného úsvitu, čo tak hrdo sme zdravili v poslednom lesku súmraku. Čie široké pruhy a jasné hviezdy, čo pri nebezpečnom boji nad pevnosťou bolo vidieť, tak statočne viali? A červených rakiet žiara, bomby vybuchujúce vo vzduchu nám v noci dokazovali, že naša zástava tam stále je. Ach, povedz mi, či tá hviezdami posiata zástava stále vlaje nad zemou slobodných a domovom statočných?

 

5. HOLANDSKO

Holanďania sa môžu pýšiť najstaršou hymnou na svete. „Wilhelmus van Nassouwe“, obvykle len skrátene „Wilhelmus“ vznikla už pred rokom 1572. Oficiálnou skladbou krajiny sa stala až v roku 1932, pri slávnostných príležitostiach si ju však Holanďania spievali už po celé stáročia. Vznik piesne sa spája s protišpanielskym stavovským odbojom. Jej text je vlastne príhovorom princa Viliama Oranžského, v ktorom pospolitému ľudu rozpráva o odboji aj o vlastnom boji za to, aby bol verný kráľovi bez zrady vlastného svedomia - slúžiť Bohu a nizozemskému ľudu.

Som Viliam Nassavský  nemeckej krvi, verný vlasti nadosmrti zostanem. Som princ oranžský, voľný a nebojácny. Španielskemu kráľovi vždy som vzdával česť. Žiť v bázni pred Bohom snažil som sa vždy. Kvôli tomu bol som vyhnaný, olúpený o vlastnú zem a vlastných poddaných. Ale Boh ma bude viesť ako dobrý nástroj. Aby som sa mohol vrátiť  na svoje panstvo.

 

6. ŠVÉDSKO

Švédsko nemá oficiálnu národnú hymnu, pri slávnostných ceremoniáloch či športových udalostiach však vždy znie pieseň „Du gamla, du fria“ („Ty pradávna, ty voľná“), ktorú v roku 1844 na základe ľudových melódií napísal právnik a básnik Richard Dybeck. Pieseň si rýchlo získala veľkú popularitu a od roku 1938 ju štátny rozhlas hrával každý večer po ukončení vysielania. Odvtedy pre Švédov predstavuje hymnu, hoci aj napriek viacerým pokusom nebola za ňu nikdy oficiálne vyhlásená. Naposledy v roku 2000 komisia vyhlásila, že nič také nie je nevyhnutné, lebo pieseň si ju za hymnu zvolil sám ľud a nie politický systém a je lepšie nechať to tak.

Ty starý, ty slobodný, ty hornatý Sever. Ty, tichý, radostný a krásny! Zdravím ťa, najmilovanejšia zem na svete, tvoje slnko, tvoje nebo, tvoje lúky zelené. Kraľuješ medzi spomienkami dávnych veľkých snov, keď sláva tvojho mena sa vznášala nad svetom. Viem, že si a budeš tým, čím si bol. Áno, chcem žiť, chcem umrieť na Severe.

 

7. JUŽNÁ KÓREA

„Aegukga“ alebo „Ägukka“ (teda „Vlastenecká pieseň“) je národnou hymnou Južnej Kórey už od jej založenia v roku 1948. Text piesne vznikol ešte koncom19. storočia a jeho autorstvo je sporné. Väčšinou sa však pripisuje politikovi Jun Čchi-ho, známemu vodcovi hnutia za nezávislosť. Slová s melódiou starej škótskej ľudovej piesne Auld Lang Syne prijala za hymnu najskôr exilová vláda, ktorá pôsobila v Šanghaji počas okupácie krajiny Japonskom v prvej polovici 20. storočia. V Kórei bola vtedy zakázaná, už pri vyhlásení samostatnosti však znela ako oficiálna hymna.

Až do dňa, kým hora Paektu nezmizne a vody Východného mora nevyschnú, nech Boh ochraňuje našu krajinu, našu dlho živú vlasť! Ibištek a tritisíc li (míľ) plných nádherných hôr a riek. Veľkí Kórejčania, veľkej kórejskej ceste zostaňte vždy verní! Tak ako borovica na vrchole hory Namsan stojí pevne, nezlomená vetrom ani mrázom, akoby zahalená v zbroji, taký odolný by mal byť aj náš duch.

 

8. ŠVAJČIARSKO

Keďže Švajčiarsko má štyri úradné jazyky, existujú aj štyri verzie jeho štátnej hymny, známej ako „Švajčiarsky žalm“ - nemecká, francúzska, talianska a v švajčiarskej rétorománčine. Ako „dočasná“ nahradila v roku 1961 pôvodnú hymnu s melódiou britskej God Save the Queen, no zostala ňou doteraz. A to aj napriek tomu, že text cirkevnej piesne z polovice 19. storočia je veľmi náročný a podľa mnohých neodzrkadľuje moderné Švajčiarsko. V roku 2014 vyhlásili Švajčiari verejnú súťaž na novú hymnu a z 208 návrhov verejnosť najviac zaujal text o slobode, nezávislosti a mieri. Stále však zostáva hymnou tá s prezývkou „Švajčiarska predpoveď počasia“.

Keď sa ranná obloha sfarbí dočervena, vidím ťa v mori lúčov, Teba, najvznešenejší, prenádherný. Keď sa alpský sneh farbí dočervena, modlite sa, slobodní Švajčiari, modlite sa. Vaša zbožná duša tuší Boha vo vznešenej vlasti! Pána Boha vo vznešenej vlasti! V súmraku k nám prichádzaš, nachádzam ťa vo vznášajúcich sa hviezdach, Teba, ktorý si k ľuďom priateľský, milujúci! V svetle nebies môžem veselo a blažene snívať. Lebo zbožná duša tuší Boha vo vznešenej vlasti, Pána Boha vo vznešenej vlasti.

 

9. FRANCÚZSKO

Francúzskou národnou hymnou je dobre známa revolučná pieseň Le Marseillaise. Jej autor, armádny dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle ju napísal v roku 1792, krátko po tom, čo Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku. Marseillaisa je oslavou slobody a výzvou postaviť sa proti tyranii a cudzím vpádom a počas Francúzskej revolúcie bola symbolom boja za slobodu, rovnosť a bratstvo. Pôvodne sa skladba nazývala „Chant de guerre de l'Armée du Rhin“ („Vojnový spev Rýnskej armády“), svoj známejší názov dostala, keď v roku 1792 dorazili za spevu jej veršov do Paríža vojenské posily dobrovoľníkov z Marseille. V rovnakom roku ju vyhlásili za štátnu hymnu, ktorou je s kratšími prestávkami až dodnes.

Poďme, deti vlasti, deň slávy nadišiel! Proti nám sa vztyčuje skrvavená zástava tyranie. Počujete vo vašom kraji rev surových vojakov? Prichádzajú vraždiť vaše deti a vaše ženy vo vašom náruči! Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky! Kráčajme! Kráčajme! Nech krv nečistá napojí brázdy našich polí!

 

10. RAKÚSKO

Autorkou textu rakúskej hymny je výnimočne žena. Spisovateľka a poetka Paula von Preradović ho napísala v roku 1947, keď po 2. svetovej vojne Rakúšania hľadali novú pieseň, ktorá by reprezentovala krajinu. Melódia sa pripisuje Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, v skutočnosti ju však pravdepodobne na jeho motívy zložil Johann Holzer. Pieseň "Land der Berge, Land am Strome" („Krajina hôr, krajina na rieke“) nahradila pôvodnú cisársku hymnu Kaiserlied s hudbou Josepha Haydna (ktorú dnes môžete počuť v nemeckej hymne), aj novšiu  medzivojnovú hymnu, ktorá sa netešila popularite.

Krajina hôr, krajina na rieke, krajina polí, krajina katedrál, krajina kladív, s nádejnou budúcnosťou! Domovom si veľkých dcér a synov, ľud, čo bohato je požehnaný krásou, slavované Rakúsko! Predmet tuhých a divokých bojov, ležíš v srdci svetadielu ako silné srdce. Od čias najstarších svedkov nieslo si bremeno vysokého poslania, ťažko skúšané Rakúsko.

 

 Pozn. Texty sú voľne preložené a skrátené.

 

Zdieľať článok na Facebooku