V tieni smrti: Exotický ostrov ukrýva poriadne temné tajomstvá

Andamany a Nikobary tvorí 572 tropických ostrovov v Bengálskom zálive, z ktorých je však len 38 obývaných. Administratívne spadajú takmer všetky pod Indiu, no geograficky majú ostrovy bližšie k juhovýchodnej Ázii. Hoci aj vizuálne pripomínajú napríklad pobrežné oblasti Thajska, na mapu cestovateľov sa dostávajú len pomaly.

Turisti začali tunajšie more a rajské pláže objavovať až nedávno, ostrovy a ostrovčeky okolo Ross Island (Rossovho ostrova) však boli neslávne známe už v 19. storočí. Po vypuknutí Veľkého indického povstania v roku 1857 tam totiž Briti vytvorili trestaneckú kolóniu vzbúrencov. Rossov ostrov s rozlohou sotva 0,3 km² vybrali spomedzi stoviek ostatných pre dobrú dostupnosť pitnej vody. Už vtedy pritom vedeli, že ich krajania predtým vydržali na ostrove kvôli náročným prírodným podmienkam a vysokej úmrtnosti len necelé dva roky (1788 - 1789) .

Aj napriek tomu sem v roku 1858 dorazili zástupcovia Britského impéria spolu s dvomi stovkami indických trestancov. Z bezpečia lode dali väzňom prvý rozkaz - presekať sa hustou a nebezpečnou džungľou aj za cenu vlastného života a pripraviť podmienky pre vznik kolónie.

S postupným nárastom počtu trestancov však Briti väzňov presunuli na susedné ostrovčeky a Ross Island sa stal administratívnym centrom oblasti a domovom vyšších úradníkov s rodinami. Aj s tým však bol problém - napriek snahe lekárov choroby z tunajšej vody naďalej spôsobovali časté úmrtia, a nikto sa sem preto veľmi nehrnul. Briti museli využiť všetky prostriedky, aby sa im podarilo úradníkov nalákať, a tak vytvorili podmienky, o akých by sa im inde ani nesnívalo.

Briti tu mali k dispozícii veľké domy s dokonalo zastrihnutými trávnikmi, klub, divadlo, tenisové kurty aj kúpalisko. Neskôr na ostrove vybudovali tiež presbyteriánsky kostol, tlačiareň novín, ošetrovňu, kasárne, malú elektráreň a čističku vody. Začiatkom 20. storočia dokonca Briti priviezli na Andamany viaceré druhy jeleňov, aby sa tu mohli venovať aj svojej obľúbenej zábavke - lovu. Ross Island sa stal ostrovom šťastia v mori okolitého utrpenia.

Obdobie 2. svetovej vojny však prinieslo skazu aj tomuto raju na Zemi. V roku 1938 boli Briti nútení väzňov prepustiť a o štyri roky neskôr už kolónia prakticky nefungovala. Posledným klincom do rakvy bola japonská invázia, pred ktorou ušli aj posledné zvyšky britského vojska. Po skončení vojny síce ostrovy opäť spadali pod britskú nadvládu, už v roku 1947 však získala India nezávislosť a  Ross Island bol ponechaný napospas osudu.

Dnes je Ross Island ostrovom duchov. Z nádherných britských stavieb zostali ruiny, ktoré môžu na niekdajšiu slávu už len spomínať. Okázalé domy, veľký kostol, tanečné sály a dokonca aj cintorín sa rozpadávajú a čoraz väčšiu moc nad nimi preberá okolitá príroda a korene stromov.

Jelene, ktoré sem priviezli Briti, sa bez prirodzených nepriateľov premnožili a vážne poškodzujú les pojedaním čerstvých stromčekov. Spolu s divokými králikmi, vtákmi a pávmi však boli dlho jedinými živými obyvateľmi Rossovho ostrova.

Aj to sa však už mení a dnes sa k nim pridáva aj čoraz viac turistov. Lode z Port Blair na Rossov ostrov premávajú takmer každú hodinu a niekoľko vydláždených chodníkov pohodlne vedie k hlavným atrakciám - múzeu s dobovými fotografiami a japonským bunkrom s tunelmi. Predovšetkým tu však každý turista musí zablúdiť ku koreňmi obrasteným budovám, kde na nich ešte vždy dýcha smutný duch koloniálnej minulosti.