Jeden z najzaujímavejších jazykov: Čínsky hovorí najviac ľudí na svete, no vzájomne si nerozumejú

Deň čínskeho jazyka pripadá z rozhodnutia OSN na 20. apríla. Tento dátum súvisí s narodením historiografa Cchang Ťieho, ktorý pôsobil na dvore Chuang-tiho, mýtického čínskeho Žltého cisára (okolo roku 2600 pred n.l.). Podľa legendy vytvoril Cchang Ťie čínske znakové písmo. Gajdoš pre TASR vysvetlil, že v prípade historiografa Cchang Ťieho ide len o legendu, v skutočnosti podľa poznatkov z paleografie sa dajú bezpečne datovať najstaršie čínske nápisy - čínske znakové písmo - do zhruba 15. storočia pred n.l. "To znamená, že čínske písmo má podľa triezvych odhadov 3500 rokov," spresnil slovenský sinológ Ľuboš Gajdoš z Katedry východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.

Existujú aj staršie nálezy, neolitické, najmä z oblasti Žltej rieky (Chuang-che), ktoré niektorí čínski autori považujú za predchodcov čínskeho znakového písma. V súčasnosti však "seriózna gramatológia neoznačuje tieto neolitické nálezy za predchodcov čínskeho znakového písma", vysvetlil Gajdoš.

V 15. stor. pred n.l. sa nápisy zaznamenané na korytnačích pancieroch a hovädzích lopatkách používali napríklad pri veštení. Písmo zachytené na tomto trvanlivom materiáli má piktografický, teda obrázkový charakter. "A je už plne vyvinutým písmom," poznamenal sinológ. "Nejde teda o nejaké štádium protopísma, kde by ešte neboli stanovené základné princípy tvorby znakov," zdôraznil. História čínskych znakov od 15. stor. pred n.l. do súčasnosti má za sebou dlhý vývin ako z hľadiska princípov tvorby nových znakov, tak aj z hľadiska grafickej podoby, dodal.

Moderná čínština je jazyk s najväčším počtom hovoriacich na svete. To je tradičný pohľad. Ak sa však zoberie do úvahy reálna jazyková situácia v Čínskej ľudovej republike, treba brať do úvahy skutočnosť, že v čínštine existuje množstvo tzv. dialektov, ktoré sú si pre hovoriacich navzájom nezrozumiteľné. "Existujú prípady, keď si hovoriaci napríklad z južných provincií nerozumie s hovoriacim zo severných provincií," naznačil odborník.

Provincie na severné a južné sa tradične delia od Dlhej rieky (Jang-c'-ťiang) na sever a na juh. Väčšina čínskeho obyvateľstva v Číne hovorí severnými dialektmi. Odhaduje sa, že viac ako 800 miliónov obyvateľov hovorí práve týmito dialektmi, a tí si navzájom medzi sebou rozumejú. Južnými dialektmi hovorí vyše 350 miliónov obyvateľov. Vzdelávací systém je v krajine nastavený tak, že žiaci sa od základnej školy stretávajú so spisovným jazykom, je to aj jazyk masmédií.

Popularizácia jednotného spisovného jazyka sa začala pred rokom 1948, ale až s nástupom elektronických médií - najmä rozhlasu - sa v Číne v podstate spopularizoval aj v južných oblastiach. Čínština sa tradične zaraďuje medzi analytické jazyky; v tomto smere sa z hľadiska syntaktickej štruktúry podobá na angličtinu.

Čínština je tónový jazyk, čo znamená, že okrem samotnej výslovnosti slabiky ako takej - lebo čínština je slabičný jazyk - sa k slabike pripája ešte aj tón. Tóny sú v spisovnom jazyku štyri, plus nultý tón. V tom sa spisovný jazyk odlišuje od južných dialektov, v ktorých sa používa tónov viac. "Tieto štyri slabiky v zásade, keď to zjednodušenie poviem, sú štyri slová s rôznym významom, ktoré majú väčšinou v grafickej podobe rôzny zápis," priblížil sinológ.