Chorvátsko pripravuje kontroverznú atrakciu: Z Titovej lode bude múzeum

Po smrti Josipa Broza Tita v roku 1980 sa jachta ponechala svojmu osudu v prístave Rijeka, po celý ten čas, čo sa rozpadala juhoslovanská federácia a vypukli série krvavých konfliktov. V roku 2009 kúpila radnica toto plavidlo dlhé 117 metrov, ktoré bolo v dražbe kvôli zadlženosti jeho gréckeho majiteľa. Teraz sa má jachta premeniť na múzeum a má sa stať hlavnou atrakciou v roku 2020, keď sa tento jadranský prístav stane európskou metropolou kultúry, vysvetľuje starosta Vojko Obersnel.

Tento projekt je predmetom sporov v Chorvátsku, kde sú pri moci konzervatívci a kde je Tito, označovaný za protichorvátskeho, kontroverznou osobou viac ako v iných bývalých častiach Juhoslávie. O jeho úlohe v boji proti nacistom sa nepochybovalo, ale jeho odporcovia pranierujú jeho diktatúru a kult osobnosti, ktoré nastolil. Vlani v septembri Záhreb pod tlakom nacionalistov premenoval Titovo námestie, ktoré je jedným z hlavných v metropole. „Nechceme bezvýhradne ospevovať Tita, ale rozprávať príbeh Juhoslávie a Chorvátska,“ uisťuje Vojko Obersnel.

Jachta Galeb (v chorvátčine a srbčine to znamená čajka) opustila v roku 1938 janovské lodenice. Jej prvou úlohou bola preprava banánov. Potom ju však Taliani zapojili do vojnových operácií. Briti ju v roku 1941 poškodili torpédom, potom ju zabavili nacisti a znovu ju potopili v roku 1944, keď Rijeku bombardovali spojenecké jednotky.

Opäť opravené plavidlo sa po vojne stalo Titovou oficiálnou loďou. Na jej palube juhoslovanský vodca plával v roku 1953 po Temži až do Londýna, aby sa tu stretol s Winstonom Churchillom. Išlo o prvú oficiálnu návštevu komunistického štátnika vo Veľkej Británii.

Na Galebe sa tiež konali najvýznamnejšie diskusie predchádzajúce zrodu Hnutia nezúčastnených krajín, uvádza konzervátorka hlavného múzea v Rijeke Kristina Pavečová. Toto politické fórum, ktorého iniciátormi boli okrem Tita indonézsky prezident Sukarno, indický premiér Džaváharlál Néhrú, egyptský prezident Gamál Násir a ghanský prezident Kwame Nkrumah, založili v roku 1961 krajiny, ktoré sa nechceli podieľať na konfrontácii Západu s Východom za studenej vojny.

Slávna minulosť jachty kontrastuje s tým, čím je dnes. Najlepšie zachované sú časti vyhradené Titovi a jeho manželke Jovanke. „Nábytok je pôvodný, aby sme mohli čo najvernejšie predstaviť život na jachte,“ hovorí Kristina Pavečová.

Mesto počíta s rozpočtom vo výške v prepočte 5,5 milióna eur, ktorý bude financovaný vďaka európskym fondom. Tak vznikne plávajúce múzeum juhoslovanskej histórie spojené s hotelom alebo reštauráciou.

Rijeka, kedysi prosperujúci priemyselný prístav, prežíva krízu. Jeho ekonomika je poškodená procesom privatizácie a zlým riadením po vojne z 90. rokov. Vojko Obersnel stojí na čele radnice od roku 2000 a dúfa, že projekt Galeb bude kľúčovým prvkom toho, čo označuje za postindustriálny prechod, ktorý zahŕňa revitalizáciu mesta s kultúrnymi a turistickými atrakciami.

Títo stál na čele Juhoslávie od konca druhej svetovej vojny až do svojej smrti. „Vďaka Títovi sa Rijeka stala konečne chorvátskou,“ hovorí štyridsaťtriročná šperkárka Biljana. „Neviem však, či tí najmladší dostatočne Tita poznajú, aby si mohli urobiť zodpovedajúci názor,“ dodáva.