"Levia skala" a jej tajomstvá: Bola Sígirija kláštorom či sídlom kráľa?

 

Levia skala

I keď sa Sígirija nachádza vo vnútrozemí a pri presúvaní sa k nej vás čakajú minimálne tri hodiny cesty, aj tak patrí k najnavštevovanejším turistickým atrakciám na Srí Lanke. Veľký masív sa hrdo týči uprostred divokej prírody. Keď sa naňho pozeráte z jednej strany, vyzerá ako obyčajný útes s rovnou plošinou. Až keď sa dostanete do jeho tesnej blízkosti, pochopíte veľkoleposť tohto cenného náleziska. Na samotnom vrchole sa nachádzajú záhrady, ktoré boli v minulosti súčasťou rozsiahleho komplexu. Pomenovanie Sígirija znamená v preklade Levia skala. Pri výstupe na plošinu sa totiž nachádzajú sochy obrovskej laby týchto zvierat, ktoré tam kedysi žili.

 

Kláštor alebo kráľovský palác?

Napriek tomu, že túto pamiatku a jej okolie neustále skúma tím archeológov, ešte stále nevydala všetky svoje tajomstvá. Hlavná polemika sa vedie ohľadom pôvodného účelu Sígirije. Podľa niektorých tam bolo najskôr sídlo kráľov, iní sa domnievajú, že to bol skôr kláštor. Pravda je však zrejme niekde uprostred. Na vrchu hory sa v minulosti rozprestieralo kráľovstvo s ďalšími budovami pre poddaných, ale dôkazy hovoria aj o tom, že tam sídlil budhistický kláštor, ku ktorému robili púte a venovali sa tam duchovnému rozjímaniu. Podľa niektorých dohadov tam mohli byť na začiatku osídlenia súčasne obe naraz. Keďže z pozostatkov nedokázali určiť všetky potrebné informácie, zostáva to naďalej opradené tajomstvom.

 

Najstaršia vodná záhrada na svete

Hlavnou atrakciou Sígirije sú vodné záhrady, ktoré sa rozprestierajú vo väčšej časti tohto komplexu. Ide nielen o originálny kúsok zo sveta architektúry, ale zároveň aj o najstaršiu vodnú záhradu na svete. Autorom tejto myšlienky bol kráľ Kasyap, ktorý ich tam vystaval v 5. storočí. Zaujímavosťou je, že nejde len o obyčajné trávnaté plochy s kvetmi a vzácnymi drevinami. Od začiatku tu pracovali s nápadom vytvoriť aj sériu malých jazierok, fontán a vodopádov. Vďaka tomu záhrada pôsobila ako oáza pokoja a kontrast oproti divočine v okolí. V okolí Sígirije totiž môžete dodnes vidieť voľne žijúce zvieratá. Nachádza sa tam veľa opíc a vidieť môžete aj slony, ktoré využívajú domáci na prepravu.

 

1200 schodov

Sígirija je medzi turistami obľúbená aj kvôli nádhernej vyhliadke z jej vrcholu. Na hornej plošine nájdete pozostatky bývalých záhrad, ktoré prezentujú, ako boli upravené v minulosti. No aby ste sa dostali k tejto nádhere, musíte zdolať 1200 schodov. Keď sa vám zdá toto číslo veľmi vysoké, uvedomte si, ako ťažko tento veľký komplex vznikal. Robotníci museli najprv vysekať do skaly schody a po nich denne nosili ťažké materiály, z ktorých stavali jednotlivé budovy. Niektoré z nich boli menšie a boli určené na súkromné bývanie. Iné slúžili pre celú verejnosť. Na hornej planine sa nachádzal aj hydraulický systém, ktorý zabezpečoval vlahu pre záhrady. Dole pod skalou muselo stáť pár sluhov, ktorí neustále manuálne pumpovali vodu až na samotný vrch.

 

Zrkadlová stena s veršami

Jedna zo stien Sígirije bola v minulosti vysoko leštená. Kvôli tomu sa traduje legenda, podľa ktorej slúžila panovníkom ako zrkadlo. Jej povrch bol vraj tak lesklý, že v ňom pokojne mohli pozorovať svoj odraz. Neskôr stenu používali na úplne iné účely. Návštevníci na nej začali zanechávať úryvky z básní a rôzne citáty, ktoré odkazovali aj na ich vieru. Tieto odkazy však nie sú žiadnou novinkou. Najstaršie z nich pochádzajú podľa archeológov z 8. storočia. Už vtedy ku skale chodili prví pútnici, ktorí ju využívali na duchovné účely. V súčasnosti je už pochopiteľne zanechávanie takýchto odkazov zakázané, aby sa nepoškodil cenný historický nález.

 

Fresky vnadných žien

Prvá časť prehliadky sa začína už na zemi, kde si môžete pozrieť pozostatky základov niektorých budov. Tam uvidíte aj zaujímavé fresky, ktorými bola kedysi ozdobená celá skala. Podľa odhadov sa na stenách mohlo kedysi nachádzať až 500 rôznych obrázkov, ktoré sa však časom zničili. Dnes ich už môžete vidieť len okolo dvadsať, ale práve kvôli tomu majú veľkú hodnotu. Zaujímavosťou je, že väčšina kresieb zachytáva polonahé ženy s veľkým poprsím. Aj v tomto prípade sa opäť dostávajú na scénu dohady medzi dvoma tábormi. Tí, ktorí veria v prevahu kráľovstva, si myslia, že ide o slúžky bývalých panovníkov. Zástancovia teórie kláštora zas tvrdia, že na maľbách sú zachytené rôzne momenty z obiet darov pre bohov. Súhlasia s nimi aj archeológovia, podľa nich precízne farebné fresky mali byť poctou ženskej kráse a ich výnimočnému postaveniu v spoločnosti.

 

Zdieľať článok na Facebooku