Vršatské bradlá - „skvosty Stredného Považia“

Najstaršie osídlenie tohto územia siaha do neskorej doby bronzovej, kedy tu žila lužická kultúra, našlo sa tu niekoľko hrobov ako dôkaz o ich prítomnosti. Neskôr bol Vršatec osídlený slovanským obyvateľstvom okolo 9. a 10. storočia, zanechali tu po sebe zvyšky železných pracovných predmetov - sekery, obojručné nože, motykyky, pluhy a ďalšie. Toto územie patrilo v 13. storočí pod správu „ Pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad vyhorel v roku 1707.

Z geologického hľadiska predstavujú bradlá Vršatca bradlové pásmo zasadené do flyšového pásma (reliéfu) Bielych Karpát. Nájdeme tu pozostatky živočíchov druhohôr tzv. „vedúce skameneliny druhohôr - amonity, belemity,“ čo dokazuje prítomnosť mora počas tohto geologického obdobia.

V súčasnosti je táto lokalita vyhlasená za prírodnú rezerváciu s rozlohou približne 82,4 ha. Najvyšším bradlom je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 m n. m. a druhým je bradlo Vršatec - Javorník (898 m n. m.), nachádzajúce sa juhozápadne od Chmeľovej. V okolí Vršatca je ešte lokalizované bradlo Chotúč, vrch Krasín, Červenokamenské a Lednické bradlo, nachádzajúce sa už v blízkosti mesta Púchov.

Územím vedie náučný chodník. Jeho trasa nie je fyzicky náročná, vhodná je aj pre menej zdatných turistov a staršie deti, samozrejme s ohľadom na bezpečnosť, keďže čiastočne vedie po skalnatom teréne. Má 10 náučných panelov, kde sú vysvetlené geologické, historické, rastlinné aj živočíšne pomery. Prejdenie celej trasy trvá asi 3 hodiny.

Ďalších 11 fotografií v galérii

Ak patríte medzi pátračov prírodných krás Slovenska, určite vo vašom hľadáčiku nemôžu chýbať Vršatské bradlá, „skvosty Stredného Považia“.

Zdroj/autor: wikipedia, Mária Janková, drom