Pred 220 rokmi sa narodil Ján Rainer, priekopník turistiky

Ján Juraj Rainer (v matrike zapísaný ako Johan Georg Rainer) sa narodil 3. apríla 1800 v Spišskej Sobote, ktorá je dnes súčasťou Popradu. Spolu s troma súrodencami vyrastal v rodine mäsiara. V rodnej obci získal aj základné vzdelanie, v štúdiu pokračoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku. To však neukončil a vyučil sa za mäsiara u svojho otca Eliáša Rainera.

Po svadbe s Alžbetou Bartschovou si Rainer spolu s manželkou prenajal v Spišskej Sobote reštauráciu, ktorá slúžila aj ako odbytisko jeho mäsiarskych výrobkov. Začiatkom 30. rokov 19. storočia si manželia otvorili reštauráciu v neďalekom Poprade. V roku 1833 si Rainer prenajal od grófa Karola Csákyho osadu Schmeks, dnešný Starý Smokovec. Vďaka nemu a jeho manželky zažil Starý Smokovec v rokoch 1833-1868 veľký rozmach.

Pôvodne mala byť osada na úbočí Slavkovského štítu len rodinným letoviskom grófa Štefana Csákyho. Po jeho smrti pozemky získal Karol Csáky, ktorý ich od roku 1814 prenajímal počas letných mesiacov. Rainerovci získali osadu najskôr na šesť letných sezón. Na trávnatej lúke bez chodníkov našli tri zruby, malú drevenú kaplnku a zopár budov, ktoré zostali po predchádzajúcich nájomcoch. Najskôr skultúrnili priľahlú lúku, prečistili veľký pás lesa a opravili zanedbané budovy. Pre hostí zútulnili izby a o kvalitnú kuchyňu sa starala Rainerova manželka.

Rainerovi to však nestačilo a tak postupne začal budovať turistické chodníky, sušil mokrade a upravoval minerálne pramene. Vybudoval vodovod, ktorý zásoboval osadu pramenitou vodou z prameňov na úbočí Slavkovského štítu.

V roku 1838 bol v Smokovci na letnej dovolenke šéflekár spišských miest Samuel Posewitz. Krátko predtým navštívil kúpele v Jeseníkoch, kde sa nadchol pre vodoliečbu. Tento nápad zaujal aj majiteľa pozemkov Karola Csákyho, ktorý Rainera dlho prehováral, nakoniec v roku 1839 vznikla prvá vodoliečba v Smokovci.

Služby ponúkané Rainerovcami lákali stále viac návštevníkov či klientov. Ľudové ceny (celodenná strava 15-20 grajciarov, nocľah 12-25 grajciarov, teplý kúpeľ vo vani 7 grajciarov) sa postarali o to, že ubytovacie možnosti osady nestačili. Pribudli preto ďalšie budovy Flóra, Švajčiarsky dom a Čarovný dom.

V roku 1850 manželia Rainerovci postavili v Smokovci prvý dvojpodlažný murovaný dom s názvom Bellevue. V čase najväčšieho rozkvetu bolo v Smokovci 250 miest na ubytovanie a 290 miest v reštauráciách. Dodnes stojaca drevená vila Flóra je po zreštaurovaní v roku 1983 najstarším turistickým objektom v Tatrách. Zachovaný zostal aj dom Bellevue a tiež zrubový Švajčiarsky dom s bohatou rezbárskou výzdobou.

Rainerovci sa venovali aj spoločenskému životu v kúpeľoch. Spolupodieľali sa na organizácii smokoveckých juniálesov, ktorými sa až do polovice 19. storočia otvárala letná kúpeľná sezóna.

Zaujímavým programom pre hostí boli aj turistické vychádzky cez Hrebienok k vodopádom Studeného potoka, ďalej do Malej Studenej doliny a na Lomnický štít. Prví návštevníci Tatier neprejavovali záujem o vysokohorskú turistiku. Rainer im ju však všemožne odporúčal a aby hosťom túry uľahčil, nechal upraviť chodník na Hrebienok. Na Starolesnianskej Poľane v ústí Veľkej Studenej doliny v roku 1863 vybudoval prvé turistické prístrešie - kamennú útulňu.

Stavba nemala základy a tvorila ju malá miestnosť so skromným zariadením. Útulňa slúžila prvým turistom až do roku 1884, keď v jej blízkosti vybudovali turistickú chatu Kamzík. Nemala ani žiadne meno, ale hostia ju začali spontánne nazývať Rainerovou chatou. Nad vchodom bola nainštalovaná doska s maďarským nápisom Raineremlék 1865 (na pamiatku Rainera 1865).

Útulňu už pod názvom Rainerova chata v roku 1983 ako pamiatkový objekt zreštaurovala Správa TANAP-u. V roku 1997 si chatu prenajal pedagóg a vysokohorský nosič Peter Petras z Kežmarku. So súhlasom TANAP-u sa podujal zrekonštruovať interiér chaty a v nasledujúcom roku ju uviedol do prevádzky. V chate je malá expozícia venovaná horským nosičom.

Po smrti Alžbety Rainerovej v októbri 1867 sa chcel Rainer zbaviť podnikania v Smokovci. V októbri 1868 odovzdal osadu novému nájomcovi. Rainer odkázal veľkú časť svojej pozostalosti na dobročinné a verejnoprospešné účely.

Ján Juraj Rainer zomrel 23. februára 1872 v Spišskej Sobote.

 

Zdieľať článok na Facebooku