Najvšestrannejší človek na svete: Leon Battista Alberti tromfol aj slávneho Leonarda

 

Spisovateľ, básnik, architekt, teoretik umenia, ale aj matematik, fyzik, pisár či tvorca šifier. Okrem toho ešte zdatný remeselník a všestranný športovec. Že takýto popis nemôže patriť jedinému človeku? Chyba lávky! „Ľudia dokážu sami zo seba všetko,“ hovorí janovský rodák Leon Battista Alberti (1404–1472) a dodáva: „Len keď chcú!“ On rozhodne patrí medzi tých, ktorí chcú. Výpočet oblastí, v ktorých sa preslávi, je takmer nekonečný. „Išlo snáď o najucelenejšiu osobnosť talianskeho humanizmu,“ domnieva sa taliansky historik Giuliano Procacci (1926–2008). Alberti prežije mimoriadne hektický život, počas ktorého pracuje hneď pre troch pápežov.

 

Skáče ľuďom cez rameno

Stíchnutým chrámom sa rozoznie cinknutie mince. Zodpovedný je za ne mladučký Alberti, ktorý sa narodil vo februári 1404 v Janove. Na svet prišiel do rodiny bankára Lorenza Albertiho, vyhnaného roku 1382 z Florencie za účasť na povstaní česačov vlny. Už od narodenia je Leon nesmierne aktívny. Pozornosť na seba strháva najmä svojimi športovými výkonmi. „Rozprávajú sa o nich neuveriteľné historky: ako s nohami pri sebe skákal ľuďom cez rameno alebo ako v dóme vyhodil mincu do výšky, až celkom hore zazvonila o klenbu,“ píše švajčiarsky historik Jacob Burckhardt (1818–1897). Alberti je navyše skvelý jazdec, pred ktorým sa údajne trasú od strachu aj tie najdivokejšie kone.

 

Vymyslí si dramatika

V mihotavom svetle sviečok dopisuje Alberti svoje prvé väčšie dielo. Ide o komédiu nazvanú O milovníkovi slávy. Kučeravý mladík je nielen zdatný športovec, ale aj geniálny študent a umelec. Najprv v Padove študuje rétoriku, aby následne na univerzite v Bologni absolvoval výučbu cirkevného práva. Prelomovým sa pre neho stane rok 1428. Vtedy totiž nielenže získa univerzitný diplom, ale pápež navyše rodine umožní návrat do Florencie. Už o štyri roky skôr pritom Alberti dokončil komédiu O milovníkovi slávy, ktorú vydával za dielo istého antického dramatika Lepida. Fakt, že ju v skutočnosti napísal on sám, odhalí až o desať rokov neskôr.

 

 

Priatelí sa s Donatellom

Ako očarený sa Alberti prechádza centrom Florencie. Toskánska metropola práve zažíva strmý vzostup. 24-ročný absolvent univerzity sa tu čoskoro spriatelí s poprednými umelcami tej doby, ktorými sú sochár Donatello (asi 1386–1466) a architekt Filippo Brunelleschi (1377–1446). Neustále si pritom rozširuje obzory. Vrhá sa na štúdium matematiky a fyziky. „Okrem toho sa priučil aj ďalším zručnostiam, keď sa umelcov, učencov a remeselníkov všetkého druhu vrátane obuvníkov vypytoval na tajomstvo a skúsenosti z ich odboru,“ poznamenáva Burckhardt. Vo Florencii sa veľmi dlho nezdrží. Čoskoro vstúpi do kardinálskych služieb a začne cestovať. O pár rokov neskôr prijme pozíciu pápežského pisára.

 

Moderný Vitruvius

Na stole ležia desiatky skíc. Alberti sa nakoniec do dejín najvýraznejšie zapíše ako architekt. Vo Florencii navrhne jednu z prvej renesančných budov, a síce priečelie chrámu Santa Maria Novella. V meste projektuje aj palác Rucellai, ktorý na každom poschodí zdobí iný druh pilastrov (plastických reliéfnych prvkov, pripomínajúcich stĺp), a v Rimini sa podpíše pod chrám rodu Malatesta. Potom, čo sa roku 1447 stane pápežom ako Mikuláš V. (1397–1455) jeho kamarát zo štúdií, začne aj s prípravami na budovanie chrámu sv. Petra. Okrem toho spisuje traktát Desať kníh o staviteľstve. Podľa slávneho antického architekta sa ho preto prezývajú „moderný Vitruvius“.

 

Očarí komoru

Pozvaní hostia sa nestačia diviť tomu, čo vidia. Alberti im práve ukazuje tajomnú prehliadaciu komoru. Volá sa Luca. „Predvádzal v nej hviezdy a nočný východ Mesiaca nad hornatou krajinou a hneď zase vzdialené krajiny s horami a morskými zátokami, strácajúcimi sa v hmlistom opare,“ upozorňuje anglický historik Christopher Hibbert (1924–2008). Podľa všetkého ide o jeden z prvých európskych exemplárov camery obscury. Aby toho nebolo málo, začína Alberti skladať hudbu a maľovať. Vo voľných chvíľach potom píše básne alebo novely. V každom z odborov pritom dosiahne mimoriadnu úroveň…

 

Vymyslí šifru

Jeho husté kučeravé vlasy sú už prakticky celé prekvitnuté šedinami. Atleticky vyzerajúci umelec ani na staré kolená nezvoľní a dokončuje jedno dielo za druhým. Jedným z tých posledných je spis O vymýšľaní šifier. Janovský rodák sa totiž venuje aj kryptografii. Dokonca vymyslí šifru, ktorá dodnes nesie jeho meno a ktorá predstavuje najväčší pokrok v šifrovaní od čias antiky. Súčasný americký historik David Kahn preto Albertiho označí za otca západnej kryptografie. Okrem toho ešte dotyčný vynájde maliarske sitko a nástroj na meranie morskej hĺbky. Ani na sklonku života neopustí Albertiho optimizmus, čo dokazuje aj jeho výrok: „Kým sú ženy krásne, ľudstvo nevyhynie.“

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku