Pozrite na tých roztomilých drobcov: FOTO nových prírastkov v bratislavskej ZOO

 

Mláďa antilopy dikdik Kirkov

11.4. 2018 sa narodilo mláďa u najmenšej antilopy dikdik Kirkov (Madoqua kirkii). Táto antilopa dosahuje v kohútiku výšku približne 35 cm. Je to bylinožravec, teritoriálny druh s nočnou aktivitou. Pri kútikoch očí má žľazový otvor, do ktorého si strká steblá alebo malé halúzky, ktoré sa potrú sekrétom, čím si dikdik označí svoje teritórium. Má predĺžený pysk pretkaný tenkými cievami, v ktorých sa krv ochladzuje a slúži tak ako termoregulátor.

 

Mláďa sitatungy západnej

Mláďa sitatungy západnej (Tragelaphus spekii gratus) sa narodilo 10.4. 2018. Jeho matka sa volá Indira. Sitatungy západné sú v ZOO pomerne časté a dobre sa množia. Mláďa bude tiež po odrastení presunuté do inej ZOO. Samce majú hnedé sfarbenie a na rozdiel od samíc majú aj rohy. Samice majú ryšavé sfarbenie. Žijú prevažne v močiaroch, v ktorých si na noc robia hniezda zo suchej trávy.

 

Mláďa lamy krotkej

24. 2. sa narodil samček lamy krotkej (Lama glama). Otcom je samec Boďo a matkou samica Nieves. Lamy sú blízke príbuzné tiav. Žijú v háremových skupinách (do 20 jedincov), kde má dominantnú pozíciu samec. Približne pred 6 000 rokmi boli lamy v Južnej Amerike zdomácnené. Dodnes sa často chovajú ako domáce zvieratá na mäso, srsť alebo nosenie ťažkého nákladu.

 

Mláďa lemura katu

3.4. a 13.4. 2018 sa narodili dve mláďatá u zvieratiek obľúbených medzi návštevníkmi – lemurov kata (Lemur catta). Ich otec je samec Riško. Matka staršieho mláďaťa je Alaotra a mladšieho Kasijy. Lemury patria medzi zvieratá, ktoré sa pomerne dobre v ZOO rozmnožujú. Všetky jedince, takže aj tohtoročné nové prírastky budú následne po odrastení presunuté do iných ZOO na základe odporúčaní ESB koordinátorky. Lemury kata žijú v zmiešaných skupinách zložených z 5-30 jedincov, ktoré vedie dominantná samica. Mláďatá sa rodia modrooké. Samice zostávajú v skupine, pričom samčekovia vo veku 3-5 rokov skupinu opúšťajú. Chvost používajú na komunikáciu – samce si ho otierajú o pachové žľazy na zápästí a potom sa navzájom chvostmi pri pachových súbojoch švihajú. Milujú teplo a slnenie. Ľudia si mysleli, že sa modlia, preto ich považovali za posvätné zvieratá. Lemury pochádzajú z Madagaskaru a nikde inde sa nenachádzajú.

 

Mláďa kozy kamerunskej

Mláďa kozy kamerunskej prišlo na svet 16.2.2018. Kozy domáce kamerunské (Capra hircus) sú párnokopytníky, ktoré dorastajú do hmotnosti 23 až 39 kilogramov. Samica býva gravidná 150 dní a obvykle porodí dvojčatá. Kozy kamerunské žijú v rodinných skupinách a dožívajú sa 20 - 30 rokov. Tento druh pochádza z rovníkovej Afriky, kde sa chová pre mlieko, mäso a kožu.

 

Mláďa ovce ouessantskej

30.3 2018 sa narodil baranček, 4.4. ovečka a 9.4. ďalší baranček u ovci domácej ouessantskej (Ovis aries aries). Otec všetkých troch prírastkov je Oskar. Toto plemeno oviec sa chová pomerne bežne aj v ostatných ZOO, zookútikov alebo u súkromníkov. Keď mláďatká vyrastú, poputujú buď do iných ZOO alebo súkromných chovov.

 

Mláďa oryxa arabského

Mláďa oryxa arabského sa narodilo 17.2.2018. Táto púštna antilopa je výborne prispôsobená na život v drsných, suchých podmienkach. V hlave má špeciálny systém ochladzovania krvi, aby sa jej neprehrial mozog. Telo je sfarbené do pieskovej farby, ktorá odráža slnečné žiarenie, takže ani to sa neprehrieva. Ich srsť má podsadu, ktorá akumuluje teplo do zásoby a uvoľňuje ho počas chladných zimných nocí. Nohy v zime stmavnú, aby si udržali teplo.

 

Mláďa zebry Chapmanovej

Dňa 29.3. 2018 sa narodila samica zebry Chapmanovej (Equus burchellii chapmani) Kya, čo v preklade znamená "nebeský diamant". Matkou mláďaťa je samica Katie a otcom chovný samec Viktor. Momentálne je mláďa s matkou, no keď podrastie, tak bude premiestnená do inej ZOO, aby nedošlo k príbuzenskému kríženiu s Viktorom. Zebry žijú v početných stádach s prísnou spoločenskou hierarchiou. Samce stádo chránia pred nepriateľmi. Významnú úlohu v stáde má však vedúca samica, ktorá určuje, kde sa bude stádo pásť a napájať. Pruhy sú u zebier špecifické a pre každého jedinca jedinečné. Sú to ako otlačky prstov u ľudí. Narodené mláďa je matkou na istú dobu od stáda izolované, aby si zapamätalo kresbu pruhov svojej matky. Pruhy spôsobujú rozptyl tela a chránia stádo pred napadnutím predátormi tým, že pri početnej skupine pruhy vytvárajú celistvý obraz a predátor má tak problém vybrať si jedného jedinca ako korisť. Podobne to vplýva aj na hmyz, ktorého zložené oči majú problém si vybrať jedného konkrétneho jedinca.

Zdieľať článok na Facebooku