Grófa Andrássyho spájali s krásnou Sisi: Odpočíva v nádhernej hrobke na východe Slovenska

Mauzóleum bolo postavené v roku 1893 pri jazierku podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Ukrýva mramorové sarkofágy s telami jedného z majiteľov trebišovského kaštieľa - Júliusa Andrássyho s manželkou Katarínou a synom.

Gróf Andrássy bol významnou osobnosťou v európskom meradle. Bol členom Uhorskej akadémie vied, zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a tiež vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. V roku 1851 ho ako prívrženca Kossutha odsúdili v neprítomnosti na trest smrti.

Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858. Stal sa poslancom a neskôr podpredsedom Uhorského snemu, spolupodieľal sa na príprave rakúsko-uhorského vyrovnania. V rokoch 1867 – 1871 pôsobil ako prvý ministerský predseda Uhorska v dualistickej monarchii, nasledujúcich osem rokov strávil ako minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska.

Andrássy zomrel v roku 1890 po dlhej chorobe v chorvátskej Opatiji. Posledná rozlúčka sa konala v Uhorskej akadémii vied v Budapešti za prítomnosti tisícok ľudí vrátane cisára. Jeho manželka Alžbeta „Sisi“, ktorú s Andrássym romanticky spájali, sa prišla rozlúčiť ešte pred pohrebom.

Po ňom grófovo telo vlakom odviezli do Trebišova, kde chcel byť pochovaný. Najskôr jeho ostatky uložili do krypty tunajšieho kostola, v roku 1894 ich potom premiestnili do novopostaveného mauzólea.

Mramorový sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu a vznikol v rokoch 1893 až 1895. Zdobia ho dve výrazné sochárske diela. Prvá zobrazuje anjela, ktorý mohutnými krídlami symbolicky ochraňuje pokoj duše zomrelých, druhá grófovu dcéru Helenu (Ilonu), ktorá žiali, kľačiac na baldachýnovej poduške.

Trúchli za obomi rodičmi, v sarkofágu sú okrem jej otca umiestnené aj pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Vľavo od sarkofágu je voľne umiestnená cínová rakva ich syna Teodora Andrássyho (1857 – 1905).

Autor: © Zoznam/ako