Dovolenka na Slovensku: Toto je našich 10 najkrajších hradov

 

SPIŠSKÝ HRAD

Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 ha jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. V roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši. 

V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.

V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu zabránili až pamiatkari, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia.

V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii.

Prístup: autom na parkovisko pod hradom, odtiaľ pešo asi 10 min., pešo z obce Spišské Podhradie asi 1 h.

Vstupné: 6,- € / dospelí, 3,- € / deti nad 6 rokov

 

ORAVSKÝ HRAD

Jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska je Oravský hrad, vybudovaný ako „orlie hniezdo“ na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Bol župným hradom a sídlom oravského panstva, ku ktorému patrila takmer celá Orava.

Podobne ako mnohé iné na Slovensku začali pravdepodobne budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Skalný hrad pôvodne postavili v románskom a gotickom slohu, neskôr ho renesančne a neogoticky prestavali.

Hrad tvorí komplex budov sledujúcich tvar hradnej skaly. V roku 1556 sa hrad dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. V roku 1611 dostal Oravský hrad svoju dnešnú podobu.

Po vymretí Thurzovcov mal viacerých majiteľov, ktorí sa oň veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa však hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne.

Dnes hradný areál tvorí pozoruhodný komplex dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby.

V priestoroch hradu sídli Oravské múzeum s viacerými expozíciou archeologickou, prírodovednou aj etnografickou.

Prístup: autom na parkovisko pri rieke, odtiaľ pešo strmou hradnou cestou asi 10 min

Vstupné: 7,- € / dospelí, 3,50,- € / deti nad 6 rokov

 

HRAD DEVÍN

Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru hradného brala. Do areálu  sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu z 15. storočia. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádzajú zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia, ktoré svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku.

Na chrbte hradného kopca sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Pravá vetva chodníka vedie k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu. V prvej polovici 15. storočia postavili gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie. Pri  55 metrov hlbokej studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.

V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu vyhĺbenú v 16. storočí a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu so zvyškami strážnej veže z 13. storočia, ktorú prestavali v 15. storočí. Horný hrad je od roku 2008 uzavretý pre verejnosť, ostatné časti sú sprístupnené.

Prístup: autom a MHD až pod hrad, loďou z Hainburgu alebo Bratislavy do prístavu Devín, odtiaľ pešo asi 15 min.

Vstupné: 4,- € / dospelí, od 2,- € / zľavnené

 

TRENČIANSKY HRAD

Dominantou mesta Trenčín a celého Považia je Trenčiansky hrad postavený na strmom brale. Spolu so Spišským hradom a s hradom Devín je jedným z najrozsiahlejších v Európe.

Od 11. storočia bol kráľovským hradom, pod ktorým sa začalo rozvíjať mesto. Postupne bol majetkom viacerých významných šľachtických rodín.

Najznámejším majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrilo viacero slovenských hradov a preto sa nazýval aj „Pán Váhu a Tatier“. So zmenami jeho majiteľov sa znásobovali obranné a obytné funkcie hradu.

Po požiari v roku 1790 hrad pustol a chátral, až rozsiahla rekonštrukcia Trenčianskeho hradu umožnila sprístupniť jeho najcennejšie objekty.

Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. Návštevníci určite neobídu Delovú baštu a hladomorňu. V hradnom areáli sa počas roka organizujú rôzne výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky.

Azda najznámejšia je 80 m hlboká Studňa lásky a s ňou spojený príbeh Omara a Fatimy. Podľa povesti hradný pán Štefan Zápoľský zajal krásnu tureckú princeznú Fatimu. Turecký princ Omar, ktorý Fatimu miloval, musel 4 roky kopať do skaly, kým priniesol hradnému pánovi vodu a bol spolu s Fatimou prepustený na slobodu.

Prístup: autom na niektoré parkovisko v centre mesta, odtiaľ viacero možností pešo strmším stúpaním asi 15 min.

Vstupné (malý okruh): 4,- €/ dospelí, 2,50,- € / deti od 6 rokov, 1,- € / deti do 6 rokov

 

HRAD ČERVENÝ KAMEŇ

Najkrajším hradom v Malých Karpatoch, ležiacim len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy je jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. V 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť s  fortifikačným systémom patriacim k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie.

Hoci na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia postavili v prvej polovici 16. storočia mohutnú pevnosť Fuggerovci, jeho história sa od roku 1583 do druhej svetovej vojny spája s Pálfiovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov.

Pálfiovci obývali hrad až do roku 1945. Slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie možno obdivovať najmä počas šermiarskych festivalov a predstavení sokoliarov. Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť aj počas letných nočných prehliadok.

V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty.

Pre svoje neopakovateľné čaro bol hrad v nedávnej minulosti svedkom natáčania rôznych filmov a rozprávok ako napríklad Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna.

Prístup: autom až k hradu, pešo z obce Častá alebo Píla

Vstupné: 7,- € / dospelí, 3,50,- € / deti od 6 rokov, 1,- € / deti do 6 rokov, deti do 3 rokov zdarma

 

BRATISLAVSKÝ HRAD

Na konci 9. storočia bolo na hradnom vrchu významné sídelné hradisko. K tomuto obdobiu sa viaže prvá písomná zmienka o Bratislave z roku 907. V 11. a 12. storočí na hradnom kopci vyrástol predrománsky kamenný palác. Veľkolepá prestavba hradu sa začala v roku 1423 a jej výsledkom bol gotický hrad známy ako žigmundovský hrad. Prestavba hradu označovaná ako pálffyovská sa uskutočnila v období doznievajúcej renesancie.

Poslednú etapu veľkých stavebných úprav hradu realizovala Mária Terézia. Najzaujímavejší objekt, ktorý neskôr  nazvali Tereziánum, pristavili po roku 1768 k východnému priečeliu paláca.

V máji 1811 na hrade vypukol ničivý požiar. S obrovskými ruinami zhoreného hradného paláca sa nič nedialo 150 rokov. Až v roku 1968 sa ukončila rekonštrukcia hradného paláca.

Aj počas prebiehajúcej rekonštrukcie Hradného paláca sú pre návštevníkov sprístupnené výstavy Historického múzea SNM, ktoré opatruje bohatý fond zbierkových predmetov, ktorý obsahuje najmä kolekcie historického nábytku, výtvarného umenia, hodín, historického skla, porcelánu a keramiky, módne doplnky a predmety zo striebra.

Súčasťou hradného areálu je aj park, kde sú viditeľné základy veľkomoravskej baziliky. Počas prechádzky parkom sa návštevníkom naskytnú rôzne pohľady na Bratislavu a uvidia aj nenápadnú sochu sv. Alžbety, ktorá sa v roku 1207 na Bratislavskom hrade narodila.

Prístup: autom a MHD až k hradu, pešo z centra mesta asi 15 min.

Vstupné: 7,- € / dospelí, 4,- € / zľavnené

 

BECKOVSKÝ HRAD

Legendami opradená zrúcanina Beckovského hradu sa vypína na strmom 50 m vysokom brale v obci Beckov neďaleko rieky Váh na západnom Slovensku. Hrad, ktorý sa spomína už v roku 1200, patril pôvodne kráľovi. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka. Na prelome 14. a 15. storočia ho dostala do zálohu a neskôr odkúpila rodina Stiborovcov.

Po nich sa majiteľmi hradu stali Bánffyovci, ktorí gotický hrad prestavali na renesančné sídlo. Zlepšili a dobudovali aj jeho opevnenie, takže hrad nedobyli ani Turci koncom 16. storočia. Po požiari v roku 1729 však začal pustnúť.

K histórii hradu sa viaže viacero povestí. Podľa jednej z nich sa názov hradu odvodzuje od mena šaša Becka, pre ktorého dal hrad vybudovať vojvoda Stibor.

Ďalšia povesť hovorí o tom, ako hradný pán zhodil zo skaly sluhu za to, že mu chrániac svoje dieťa zabil obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly stihol zakričať, že sa stretnú „do roka a do dňa“. Presne v tomto čase hradného pána uštipla do oka vretenica, a tak oslepený spadol do priepasti.

Zakonzervované zrúcaniny hradu turisti navštevujú najmä v júli, keď sa tu usporadúvajú hradné slávnosti spojené s dobývaním hradu.

Prístup: autom do obce Beckov, odtiaľ pešo popri domoch asi 5 minút

Vstupné: 3,50,- € / dospelí, 2,50,- € / študenti, 1,70,- € / deti od 6 rokov

 

FIĽAKOVSKÝ HRAD

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí.

Po prvý raz sa spomína v polovici 13. storočia. V prvej polovici 15. storočia ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tí sa ho zmocnili už v roku 1554.

V tureckom vlastníctve zostal takmer 40 rokov. Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (turecký správny okres), ktorý zahŕňal celé Poiplie. Hrad sa podarilo od Turkov získať v roku 1593. Jeho ďalší osud sa spečatil v roku 1682, keď ho dobyli povstalecké vojská Imricha Thökölyho a odvtedy pustne.

Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná pentagonálna Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682. V bašte je zriadená expozícia histórie hradu a mesta. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu (tzv. hodinovú). Z hradu sa ponúka nádherný výhľad na mesto a jeho okolie.

Prístup: autom na parkovisko pred Mestským úradom, odtiaľ pešo asi 5 min.

Vstupné: 3,- € / dospelí, 1,50,- € / deti od 6 rokov

 

HRAD ĽUBOVŇA

Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a  kráľa Madagaskaru.

Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Hrad Ľubovňa sa v čase svojho vzniku zaradil do systému pohraničných hradov na severe Uhorska. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska.

V roku 1412 sa v Hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov, čiže splnomocnených správcov zálohovaných spišských miest.

Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. V rámci obnovy hradu ho úspešne zrekonštruovali a v súčasnosti doň umiestnili expozície hradného múzea. V roku 1991 bola obnovená a znovu vysvätená hradná kaplnka, v ktorej sa usporadúvajú bohoslužby.

Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí. Tvorí ho súbor ľudových stavieb, ktorý pripomína malebnú podhradskú osadu.

Prístup: autom až k hradu, pešo z centra Starej Ľubovne po červenej značke asi 30 min.

Vstupné: 5,- € / dospelí, 2,50,- € / deti

 

NITRIANSKY HRAD

Ústrednou dominantou najstaršieho slovenského mesta Nitra je Nitriansky hrad, postavený na mieste mohutného slovanského hradiska, sídla nitrianskych kniežat a veľkomoravských panovníkov. Postavili ho v 11. storočí a tvorí ho niekoľko stavebných celkov. Jeho jadrom je katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou.

Najstaršou zachovanou časťou katedrály je románsky Kostol sv. Emeráma, ktorého vznik sa datuje do 11. až 12. storočia. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ho prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola. Odvtedy slúžil ako tzv. hodnoverné miesto kapituly a neskôr ako klenotnica katedrálneho pokladu. Dnes spolu s Horným a Dolným kostolom vytvára najhodnotnejší objekt hradu - biskupskú katedrálu.

Pôvodne gotický Horný kostol postavili v rokoch 1333 až 1335. O tri storočia neskôr k nemu pripojili Dolný kostol, s ktorým ho spája široké schodisko. Dnešný vzhľad katedrála získala v rokoch 1710 až 1736, pričom z tohto obdobia pochádza aj zariadenie interiéru.

Pôvodne gotický Biskupský palác, ktorý stojí vedľa biskupskej katedrály, získal neskorobarokovú podobu tiež v prvej polovici 18. storočia.

Návštevníkov hradného areálu zaujme aj jeho vonkajšie opevnenie, ktorého najstaršie časti pochádzajú z románskeho a gotického obdobia. Legendárna je najmä Vazulova veža, ku ktorej sa viaže povesť o väznení uhorského kniežaťa Vazula.

Pre návštevníkov je sprístupnený areál hradu a biskupská Katedrála sv. Emeráma.

Prístup: autom až pod hrad - je v centre mesta na kopci, pešo asi 15 min stúpaním od Župného domu

Vstupné: 3,- € / dospelí, 1,50,- € / deti od 6 rokov

 

Zdieľať článok na Facebooku