Fiľakovský hrad

2015-01-01 12:00:00 |   |    | 

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí.



 

O počiatkoch hradu a jeho názve koluje niekoľko povestí. Väčšina z nich sa viaže k pastierovi a ostražitému ovčiarskemu psovi. Fiľakovský hrad, ktorý postavili pri križovatke dôležitých obchodných ciest, má svoje počiatky už v predtatárskom období. V roku 1242 sa spomína medzi hradmi, ktoré sa Tatárom nepodarilo obsadiť. Pevnosť bola zrejme vo vlastníctve Kacsicsovcov a jednému z nich kráľ Belo IV. hrad v roku 1246 odobral.

Strategická poloha Fiľakovského hradu neunikla ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si hrad privlastnil. Medzi majetky koruny sa vrátil až po Matúšovej smrti v roku 1321. Kráľ Albrecht dal Fiľakovský hrad v roku 1438 do zálohy Perényiovcom. Keď sa však Štefan Perényi v roku 1471 angažoval na vzbure proti kráľovi Matejovi Korvínovi a napriek omilosteniu naďalej spriadal nitky odboja, kráľovské vojsko v roku 1483 hrad dobylo.

Panovník za jeho správcu ustanovil budínskeho kapitána Blažeja Raskaya a ten po Matejovej smrti dostal Fiľakovský hrad od Vladislava II. Jagelovského do vlastníctva. Vydajom Raskayovej dcéry Doroty za Františka Bubeka sa Fiľakovský hrad dostal medzi majetky tohto rodu. V roku 1554 sa však hradu zmocnili Turci a celú priľahlú oblasť potom pripojili k Osmanskej ríši ako novú vojensko-administratívnu jednotku spravovanú z Fiľakovskéo hradu. Hrad ostal v tureckom vlastníctve takmer 40 rokov.

Tak to zostalo až do jesene roku 1593, kedy cisársko-uhorské vojská hrad dobyli a oslobodili aj okolie. V nasledujúcich desaťročiach zostal Fiľakovský hrad vojenskou pevnosťou, kde sa vystriedal celý rad kapitánov. V roku 1682 spojené turecko-kurucké vojská hrad dobyli, vyplienili a vyhodili do vzduchu.

Fiľakovský hrad sa z tejto pohromy už nespamätal. Po roku 1972 časť zrúcaniny zakonzervovali a neskôr v obnovenej Bubekovej bašte zriadilo Mestské múzeum historickú expozíciu hradu. O zriadení hradného múzea sa vo Fiľakove začalo uvažovať už v roku 1941. Pôvodcom myšlienky bol františkánsky páter K. König, ktorý založil prvú Hradnú komisiu. Komisia začala zhromažďovať finančné prostriedky na založenie inštitúcie a Maďarskému národnému múzeu do Budapešti poslala žiadosť o vykonanie archeologického výskumu Fiľakovského hradu. Výskum sa začal v roku 1944 pod vedením dr. Jánosa Kalmára. Vojna však prerušila tak proces zakladania múzea ako i samotný výskum.


Prvé dodnes existujúce regionálne múzeum „slovenskej časti“ Novohradu vzniklo vo Fiľakove v roku 1951 pod názvom Okresné vlastivedné múzeum pre okres Fiľakovo. V r. 1960 bolo pretransformované na Mestské múzeum. V roku 1967 sa do mesta prisťahovalo Okresné vlastivedné múzeum pre okres Lučenec, sídliace od roku 1955 na haličskom zámku (od roku 1971 fungovalo pod názvom Novohradské múzeum vo Fiľakove), ku ktorému bolo Mestské múzeum pričlenené v roku 1976 ako jeho samostatné oddelenie. V období 1967 až 1984 existovali v meste dve stále expozície: expozícia Mestského múzea na prízemí františkánskeho kláštora a expozícia Novohradského múzea v priestoroch tzv. Vigada (budova mestskej reduty z roku 1900, od roku 1940 meštianska škola). V roku 1984 sa však Novohradské múzeum kvôli nevyhovujúcim priestorom odsťahovalo do Lučenca a v roku 1988 bola rozobratá aj expozícia v kláštore. Mesto, ktoré sa ešte nedávno pýšilo dvoma expozíciami, zostalo na rok nežnej revolúcie bez múzejnej inštitúcie.

V roku 1993 sa začala nová kapitola histórie fiľakovského múzea. Žiadosti mesta vyhovelo Ministerstvo kultúry SR, ako vtedajší zriaďovateľ Novohradského múzea, a časť zbierok Mestského múzea, chátrajúcich už šesť rokov v rôznych nestrážených depozitároch, bola darovaná mestu Fiľakovo. Obnovené Mestské múzeum sa stalo oddelením Mestského kultúrneho strediska a stála expozícia bola otvorená v roku 1994 v troch miestnostiach Vigada. Po pätnástich rokoch sa však ukázala potreba reorganizovania inštitúcie.

Myšlienka založenia hradného múzea sa v rozvojových plánoch samosprávy objavila opäť v roku 2005. V rokoch 2006-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru Bebekovej bašty i jeho adaptácia na múzejné účely. V apríli 2007 bolo založené Hradné múzeum vo Fiľakove, ktorej bol delimitovaný majetok Mestského múzea a pridelený do správy Fiľakovský hrad.

V auguste 2008 sprístupnilo HMF na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty stálu expozíciu pod názvom „Stáročia Fiľakovského hradu“, ktorá návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú tak vzácne stredoveké a včasnonovoveké fiľakovské hradné nálezy zo Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), ako aj pôvodné kľúče hradu a predmety pochádzajúce z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova. Súčasťou expozície sú aj hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít okolia Fiľakova - časť hodejovského bronzového pokladu, kovania opaskov z obdobia avarského kaganátu, pochádzajúce z chotára obce Prša, a hrobovákeramika z doby bronzovej z neďalekých Radzoviec (výpožička z Novohradského múzea a galérie).

Po otvorení druhej stálej expozície v roku 2011 s názvom „Pozostatky vyhynutých stavovcov v okolí Fiľakova", zabrala prízemie paleontologická výstava. V roku 2017 Hradné múzeum vo Fiľakove rozšírilo a zmodernizovalo svoje zbierky a muzeálne priestory. Paleontologické nálezy doplnili skameneliny bezstavovcov, odtlačky rastlín a lastúrnikov z okolia Fiľakova, a tým sa názov výstavy zmenil na „Pamiatky skamenelého života v okolí Fiľakova“. Ďalšie výstavné priestory obohatila rekonštrukcia avarského mužského hrobu, slávnostného ženského oblečenia z doby bronzovej a oblečenia Štefana Koháryho II. - posledného hradného kapitána. Pribudli dve novozreštaurované olejomaľby svätcov z 18. storočia, ako aj nálezový materiál z archeologických výskumov posledného desaťročia. Na štvrtom podlaží sa vytvoril oddychový kútik s veľkoplošnými obrazovkami, kde sa premieta video s 3D rekonštrukciou pôvodného stavu hradu a zábery z rozličných podujatí. 

Mestské vlastivedné múzeum funguje ďalej ako oddelenie Hradného múzea. Jeho expozícia bola zatvorená v lete 2008. Po rozsiahlej rekonštrukcii budovy sa návštevníkom v roku 2014 sprístupnila nová stála expozícia s názvom „Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi", venovaná dejinám Fiľakova po zničení hradu s dôrazom na históriu miestneho priemyslu (smaltovne). Hradné múzeum organizuje krátkodobé výstavy tak v galérii Mestského vlastivedného múzea, ako aj na najvyššom poschodí Bebekovej bašty.

Od mája 2018 je pre návštevníkov sprístupnená aj podzemná chodba (protiletecký úkryt) vytesaná do skaly pod fiľakovským hradom, v ktorej je umiestnená inštalácia dokumentujúca miestne udalosti druhej svetovej vojny. Toto obdobie približuje 19 náučných panelov a predmety, ktoré boli v meste a v blízkom okolí používané počas vojny. Sú to míny, časti pušiek, zneškodnená munícia či vojenská výstroj a uniformy. 

 

 Otváracie hodiny

• od 15. marca do 31. októbra: Pondelok - Nedeľa 10:00 – 18:00
• od 1. novembra do 15. novembra: Pondelok - Nedeľa 8:00 – 16:00
• od 16. novembra do 14. marca: v období mimo sezóny je hrad pre návštevníkov zatvorený

 

Pozn.

Keďže na hrade prebiehajú v roku 2020 rekonštrukčné práce, turistická sezóna začne 13.4.2020. Prínosom týchto prác bude výmena strešnej krytiny Bebekovej veže, zariadenie interiéru bašty na nádvorí dolného hradu, vyhotovenie informačných tabúľ nového archeochodníka a realizácia novej stálej expozície o dobových remeslách.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: TASR, Hradné múzeum vo Fiľakove

Hodnotenie článku:
3.8/5 (8 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa