Pamiatky na Spiši budú opäť krajšie: Obnovujú Ľubovnianske podhradie aj hrad v Kežmarku

11.01.2018 |   |    | 

Obnova Kežmarského hradu bude pokračovať aj v tomto roku. Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintuľová pre TASR potvrdila, že druhú etapu rekonštrukcie plánujú ukončiť v máji, najneskôr v júni. V rámci programu Interreg PL – SK 2014 – 2020 - Ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva, plánujú aj v Starej Ľubovni pokračovať s obnovou podhradia, konkrétne s rekonštrukciou najväčšieho depozitára múzea.



 

KEŽMAROK

Obnova Kežmarského hradu bude pokračovať aj v tomto roku. Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintuľová pre TASR potvrdila, že druhú etapu rekonštrukcie plánujú ukončiť v máji, najneskôr v júni. "Konečne sa ten hrad zaskvie v plnej nádhere, ako si zaslúži. Dovolím si tvrdiť, že s odstupom od generálnej opravy z roku 1985, bude ďalších 30 až 40 rokov ten hrad krásny," konštatovala.

V rámci druhej etapy sa budú robiť sanačné omietky z vonkajšej strany hradu od parku a od cesty spolu s odvlhčením múrov. Súčasťou projektu sú aj reštaurátorské práce, vďaka čomu ešte viac vyniknú kamenné prvky, ktoré boli zakryté maľovkou. Meniť sa budú aj okná. Prvú etapu obnovy pritom ukončili v júli minulého roka. "Vďaka tomu už môžu návštevníci vidieť, ako ten hrad bude vyzerať. Zvýraznila sa štuková výzdoba, fresky a je už vidieť aj farbu omietok. V takomto štýle bude ukončená aj druhá etapa," priblížila Cintuľová.

V Kežmarku majú dlhodobo problém s vlhkosťou hradných múrov, vďaka rekonštrukcii sa toto podarí odstrániť. Odborníci, ktorí sa problematike venujú dlhodobo, podľa riaditeľky využili rôzne možnosti a technológie na odvlhčenie múrov a už teraz je vidieť, že boli prospešné. Náklady na obnovu v rámci oboch etáp sa vyšplhajú na takmer dva milióny eur. Okrem odvlhčenia sa realizujú aj reštaurátorské práce, sanačné omietky, výmena okien i dverí. Takmer celú rekonštrukciu financuje zriaďovateľ hradu, teda Prešovský samosprávny kraj, s výnimkou dotácie vo výške 250.000 eur, ktorú poskytol Úrad vlády SR.

"V budúcnosti nás čaká ešte vyriešiť jeden veľký problém, a to je odvlhčenie hradnej vinárne. Už pred časom sme žiadali nášho zriaďovateľa o finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu, pretože tento projekt si bude vyžadovať špeciálny prístup a navrhnutie takých zložitých technológií, aby sme po odvlhčení mohli tento priestor využívať. Mnohí Kežmarčania si túto hradnú vináreň pamätajú ako priestor, kde sa organizovali rôzne kultúrne podujatia a zábavy a tento duch jej chceme prinavrátiť," zdôraznila Cintuľová. Problémom pivničných priestorov severozápadného traktu hradu je, že sú umiestnené hlboko v zemi a vlhkosť je kvôli tomu podľa riaditeľky v katastrofálnom stave. Na projekte budú musieť pracovať viacerí odborníci, a hoci sa zrejme z múrov nepodarí odstrániť vlhkosť úplne, vyriešiť bude treba odvlhčenie, vykurovanie i osvetlenie objektu.

Múzeum Kežmarok má okrem hradu v správe aj ďalšie historické budovy, sú to dva meštianske domy v centre mesta a bašta mestského opevnenia, ktorá slúži ako depozitár. "Jednou našou víziou je oprava meštianskeho domu na Hlavnom námestí číslo 55, kde máme unikátnu expozíciu meštianskej bytovej kultúry a zároveň je tam stolárska a konzervátorská dielňa a depozitáre. Chceme začať výmenou strechy, na čo sme už podali žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov z ministerstva kultúry. Následne musíme riešiť fasádu a výmenu okien, pretože ten objekt je v katastrofálnom stave a potrebujeme do neho investovať veľké finančné prostriedky," uzatvára Cintuľová.

 

STARÁ ĽUBOVŇA

V rámci programu Interreg PL – SK 2014 – 2020 - Ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva, plánujú v Starej Ľubovni pokračovať s obnovou podhradia, konkrétne s rekonštrukciou najväčšieho depozitára múzea. "Verejnosť často vníma iba hrad a skanzen, nevníma to, čo je takým technickým zázemím celej inštitúcie. Pre mňa je to jedna z najdôležitejších priorít rozvoja múzejníctva na severnom Spiši, pretože tam sú všetky naše zbierky, kapitál inštitúcie. Malo by ísť teda o rozsiahlu rekonštrukciu depozitára a usporiadanie vedeckých konferencií, ktoré sa budú venovať tomu, čo nás spája s niekdajším poľským kráľovstvom," priblížil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.

Múzeum v tejto súvislosti s poľskou nadáciou zámku Zawiszy Czarnego v Rożnowie uzatvorilo porozumenie o odbornom garantovaní Výskumného centra pohraničia. Podpis je deklaráciou spoločnej žiadosti o pridelenie financií z fondov Európskej únie. Centrum má byť podľa Mikulíka zamerané na výskum a prezentáciu dejín uhorsko-poľského resp. slovensko-poľského pohraničia. Zároveň by malo byť metodickým centrom, ktoré prezentuje najnovšie poznatky z obnovy hradov na oboch stranách hranice.

Hrad Ľubovňu so zámkom v Rożnowie spája jeho majiteľ Zawisza Czarny, ktorý bol zároveň niekoľko rokov spišským starostom v rámci spišského zálohu. Okrem toho oba hrady ležia na pohraničí, nachádzajú sa v blízkosti dôležitých medzinárodných komunikačných tepien, čo podľa Mikulíka zvýhodňuje ich polohu v rámci regionálneho a medzinárodného turistického ruchu.

Inštitúcie žiadajú na spomínaný projekt dotáciu vo výške 1,7 milióna eur, pričom časť pôjde na obnovu priestorov depozitárov a ďalšia na kultúrne a animačné programy a vedecké konferencie. "Sme a stále ostávame malým regionálnym múzeom a podpis tohto memoranda je pre nás a našich pracovníkov veľkou výzvou," uzatvára riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.

 

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Piatok, 19. január. 2018. Meniny má Drahomíra, Sára.

Najnovšie príspevky

Foto dňa