Archeologický výskum hradnej brány na Sivom Kameni odhalil viacero nálezov

Výskum realizujú odborníci v priestore niekdajšej hradnej brány, ktorá tvorila vstup do prvého predhradia. "Nie je momentálne zachovaná, jej zbytky sú pod povrchom terénu, ale toto miesto sme vytypovali schválne, pretože ho poznáme zo starých fotografií, keď ešte brána tvorila súčasť hradbového múru," načrtla v utorok archeologička Dominika Andreánska.

Archeologický výskum priniesol viacero nálezov. "Pre nás sú dôležité architektúry, ktoré sú pod povrchom ešte zachované, ale, samozrejme, k nálezom na hradoch neodmysliteľne patria kachlice z pecí, zvyšky keramiky, či už kuchynskej alebo maľovanej stolovej, drobné kovové predmety, drevené klince, potešila nás aj prvá minca,"  priblížila archeologička.

Ide podľa nej o denár Leopolda I. Habsburského, ktorý má dátum razby 1679, vyrazili ho v kremnickej mincovni. "Je zaujímavý tým, že je zo záveru 17. storočia, keď hrad Sivý Kameň fungoval už iba ako príležitostné väzenie, poprípade ruina, lebo ho vypálili počas protihabsburských povstaní, vyčíňali tu vojská Gabriela Betléna," ozrejmila.

Hrad Sivý Kameň je ruinou, kde mnohé architektúry nad povrch terénu nevyčnievajú. "Možno je to znak práve tajomstva, pretože pod zemou sa skrývajú nielen architektúry, ale predpokladáme, že aj viaceré poklady a archeologické nálezy, ktoré nás môžu prekvapiť a prispieť k poznaniu," skonštatovala odborníčka.

Výskum by mohol pokračovať podľa nej aj ďalšie roky, prvoradá po ukončení terénnych prác bude konzervácia odkrytých murív po dohode a konzultácii s metodikom obnovy.

Na výskume sa podieľalo i Hornonitrianske múzeum v Prievidzi, kde nálezy uložia a múzeum ich prípadne sprístupní vo svojej expozícii. Odborníci výskum financovali z participatívneho rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK).

Sivý Kameň bol kráľovským hradom, ktorý postavili okolo polovice 14. storočia práve pre to, že vznikla potreba spravovať majetky na ľavom brehu rieky Nitra. Po celý stredovek a novovek ho vlastnili Majthényiovci. Stihol ho podobný osud ako ostatné hrady, Majthényiovci sa postupne presťahovali do novovznikajúcich kúrií v Novákoch. Za svoje rodové sídlo však vždy považovali Sivý Kameň, ktorý využívali ako pevnosť a rodový archív.