Kadiaľ vedú vínne cesty

 Aj keď svetové encyklopédie vín spomínajú Slovensko iba okrajovo a slovenské vína možno na pultoch zahraničných predajní nájsť iba zriedkavo, Slovensko bolo a je vinárskou krajinou.

Približne v polovici 90. rokov 20. storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavila myšlienka vytvoriť vínne cesty, ktoré by ukázali návštevníkom krásy vinohradníckej krajiny, umožnili ochutnať vína charakteristické pre tú-ktorú oblasť a predstaviť miestne kulinárske špeciality. Myšlienka sa zatiaľ najviac ujala v malokarpatskom regióne, v ktorom sa vytvorila Malokarpatská vínna cesta. Existuje však aj Kráľovská nitrianska vínna cesta a Tokajská vínna cesta.

Tieto tri turistické trasy predstavujú najcharakteristickejšie a najznámejšie vinárske oblasti Slovenska. Najväčšou na Slovensku je Nitrianska kráľovská vínna cesta. Najznámejšou sa stala Malokarpatská vínna cesta. Najkratšou zo slovenských vinných ciest je Tokajská vínna cesta. Jej trasa vedie historickým územím okolo Trebišova cez sedem obcí trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.

• Malokarpatská vínna cesta

Malokarpatská vínna cesta spája najpozoruhodnejšie body regiónu pod Malými Karpatami a víta turistov, ktorí hľadajú zážitky založené na ochutnávke miestnych vín a špecialít. Výlety za pohárom dobrého vínka do malokarpatských mestečiek a posedenia si pod viechou alebo vo vinárni sa stali v posledných rokoch veľmi obľúbenými.

História pestovania a spracovania ožíva každoročne na festivale oberačiek a vinobrania. No počas celého roka sú v okolitých obciach (Rača, Limbach, Pezinok, Viničné, Svätý Jur, Chorvátsky Grob, Slovenský Grob; Dubová, Píla, Modra, Šenkvice, Vinosady; Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk, Dolné Orešany, Horné Orešany, Suchá nad Parnou, Báhoň, Čataj, Jablonec, Trnava, Smolenice) pre vás otvorené vínne pivnice, vinotéky, kde sa môžete bližšie oboznámiť s pestovaním a spracovaním viniča v tomto regióne.

• Nitrianska kráľovská vínna cesta

Nitrianska kráľovská vínna cesta je najväčšou a najdlhšou na Slovensku a jej štyri vetvy, Hornonitrianska vedúca od prameňa rieky Nitry, Tekovská od Topoľčianok a Pukanca, Južnoslovenská od Dunaja a Považská od Vrbového a Serede, sa stretávajúce v staroslávnej Nitre.

Archeologické nálezy dosvedčujú pestovanie viniča na úpätí bájneho Zobora nálezmi starými 2300 až 2400 rokov. Napriek tomu sa vinohradníctvo a vinárstvo začalo rozmáhať s rozvojom kresťanstva. V roku 828 až 830 bol v Nitre postavený Pribinov kostol, a tak sa víno stalo liturgickým nápojom a vyžadovalo vysokú kvalitu a čistotu.

Už v IX storočí benediktínski mnísi kláštora svätého Hypollita pod Zoborom založili slávu zoborských vín, čo potvrdzuje latinský výrok Alexandra Lombardiniho „vinunum zoborense est decus gloria mensae“ , čo znamená „sláva ti víno zoborské, ktoré nás už vyše tisícročia sprevádzaš. Si nšpiráciou umelcov, učencov, básnikov, si potešením, povzbudením i osviežením všetkých svojich ctiteľov“.

Chutné vína tejto oblasti boli žiadané na mnohých panovníckych a kniežacích dvoroch v Prahe, Viedni, Krakove v Stoličnom Bielom Hrade, Budapešti, Kyjeve, v Londýne i ďalších dvoroch. Vieme že kráľ Svätopluk, ako dar posiela víno benediktínov zo zoborského kláštora kniežaťu Bořivojovi. Zachutilo aj kňažnej Ludmile, ktorá sadenice viniča dala vysadiť na Mělníku, kde víno dodnes nesie jej meno.

• Tokajská vínna cesta

Najkratšou zo slovenských vínnych ciest je Tokajská vínna cesta. Jej trasa vedie historickým územím okolo Trebišova cez sedem obcí trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Vínna cesta je súčasťou slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá je svojou rozlohou 907 ha najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku a vo svete vôbec.

Tokajská vínna cesta vznikla na podporu rozvoja turizmu, kultúry, ale i kultúrno-spoločenského života v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Podnetom pre jej vznik bola potreba poznávania histórie i súčasnosti tejto oblasti, jej prírodných krás, zaujímavostí, tradícií a zvykov, ale aj pestovania viniča, technológie jeho spracovania, či výroby tokajských vín. Vína pochádzajúce z tejto oblasti sú veľmi kvalitné, majú svoju dávnu históriu, jedinečnú chuť a vôňu.

Okrem návštevy siedmich obcí zahŕňa putovanie po ceste aj stretnutie s pestovateľmi a výrobcami vín, remeselníkmi, prehliadku kultúrnych i historických pamiatok, vinoték, vinární. Táto časť Slovenska je známa pestovaním odrôd viniča Furmint, Lipovina, Muškát žltý, z ktorých sa vyrábajú vína odrodové, suché, a sladké.

Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná prírodnými a klimatickými podmienkami a pestovanými odrodami, schopnými ušľachtilého prezrievania a tvorby cibéb, osobitnou technológiou spracovania a jedinečnou formou skladovania a dlhoročného dozrievania vína. Charakter tokajských vín tvoria tri základné odrody : Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Tieto odrody v priebehu dlhej a teplej jesene vytvárajú za pomoci ušľachtilej plesne Botrytis cinerea cibéby – hrozienka.

V súčasnosti sa v slovenskej časti tokajskej vinohradníckej oblasti produkujú vína odrodové – Furmint, Lipovina, Muškát žltý, vína suché – Omšové, Tokajské samorodné suché a vína sladké – Tokajské samorodné sladké, Tokajský výber 2 až 6 putňový. 

Zdroj/autor: mvc,nkvc,tokaj,sita,tasr,drom