Oltár Majstra Pavla, vzácny kostol aj gotický most: Obec Dravce ukrýva mnoho vzácností

25.04.2017 |   |    | 

Neveľká rozlohou, veľká významom, taká je východoslovenská obec Dravce. Nachádza sa tam skutočne mnoho pokladov kultúrneho dedičstva. Kostol, ktorý postavili križiaci alebo mnísi z rádu antonitov, vzácne ranogotické fresky v ňom, oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče alebo jeden z najstarších mostov na Spiši, ktorý sa navyše dodnes používa... Len ťažko vybrať tú najväčšiu vzácnosť.



 

Bohatá história

Obec Dravce sa nachádza zhruba osem kilometrov od Levoče. Leží na južných svahoch Levočských vrchov v doline potoka Bicír. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1263, Dravce sa v nej spomínajú ako obec kráľovských chovateľov sokolov, uviedol pre TASR starosta obce Peter Faltin. Panovník Bela IV. v tom čase rozhodol, že hranica medzi obcami Dravce a Iliašovce, o ktorú sa v minulosti súdili, bude tvoriť cesta vedúca od Spišského Štvrtka.

V Dravciach bol v roku 1288 založený kláštor antonitov, koncom 13. storočia pri ňom vzniklo xenodochium, teda prvá nemocnica na Spiši. Podľa slov Štefana Novotného, ktorý bol v miestnom kostole 45 rokov kostolníkom, mala nemocnica 11 lôžok. Nachádzala sa za kostolom. "Mnísi chodili do obce Červený Kláštor a do Slovenského raja zbierať bylinky, z ktorých robili rôzne odvary a liečivé sirupy," povedal pre TASR bývalý kostolník. Liečili tu pocestných a domácich obyvateľov. Nemocnica zanikla v 16. storočí.

V minulosti sa panovníci v okolitých obciach zúčastňovali na poľovačkách a každá obec bola výnimočná niečím iným. Názov obce sa odvádza aj od toho, že tu kedysi občania chovali a cvičili dravých vtákov určených na poľovačky. "V roku 1787 mala obec 54 domov a 491 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 70 domov a 500 obyvateľov," uvádza sa na internetovej stránke obce. Podľa starostu sa obec začala najviac rozvíjať po druhej svetovej vojne.

 

Križiaci či antoniti?

Najvzácnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z 13. storočia. Už na prvý pohľad sa od ostatných kostolov líši tým, že nemá žiadnu vežu. Do tej pôvodnej udrel blesk a tá praskla na polovicu. Vtedajší biskup dal príkaz, aby ju rozobrali a z použitého materiálu postavili v susednej obci Spišský Štvrtok základnú školu.

O tom, či kostol v Dravciach postavili križiaci, alebo je pôvodným dielom mníchov z rádu antonitov, sa podľa starostu obce Dravce Petra Faltina vedú diskusie. "V 15. storočí bol kostol prestavaný na dvojloďový a pristavené bolo k nemu aj presbytérium," povedal bývalý kostolník. Klenba lode je z prvej polovice 15. storočia. V tom čase levočskí stavitelia pristavili k najstaršej časti kostola aj vežu. Tá bola v roku 1875, ako uviedol kostolník, zničená po požiari, ktorý zapríčinil úder blesku. Veža už do pôvodného stavu nebola obnovená, pričom jej múry boli zbúrané a jej zvyšky boli upravené na oporné piliere, ktoré sú charakteristické pre dravecký kostol.

Bývalý hlavný oltár bol gotický z čias okolo roku 1450 a znázornený na ňom bol patrón kostola svätý Anton Pustovník. "Tento oltár bol odovzdaný do zbierok múzea v Budapešti a namiesto neho bol v Dravciach postavený oltár svätej Alžbety, ktorý kostolu darovala rodina Ujfalussy. Ten vydržal v obci zhruba 100 rokov, lebo v roku 1959 bol odvezený do národných zbierok na Bratislavský hrad," povedal Novotný. Podľa slov starostu tam bol oltár vystavený až do rekonštrukcie. Pri nej sa znížili stropy a zistilo sa, že oltár sa tam už nezmestí. "V súčasnosti sa náš oltár nachádza v depozite Slovenského národného múzea v Pezinku a snažíme sa o jeho prinavrátenie do Draviec, teda na jeho pôvodné miesto," priblížil starosta. V draveckom kostole sa nachádzajú tri oltáre. Jedným z nich je aj oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče. "Nie je dokázané, či ide priamo o dielo z rúk Majstra Pavla, ale nanajvýš to budú jeho prví žiaci," vysvetlil Faltin s tým, že obec je súčasťou Memoranda obcí, ktoré majú vo svojich mestách a obciach diela Majstra Pavla.

Súčasťou interiéru sú aj jedny z najstarších fresiek na Spiši, ktoré neboli nikdy reštaurované. Maľby v kostole sú dvojakého druhu, jedny pochádzajú zo 14. storočia, ďalšie sú zhruba o storočie staršie. Najvzácnejšie fresky vyjavujú rôzne scény zo života svätého Antona Pustovníka. Výtvarne najhodnotnejšia je podľa Novotného freska Zvestovania na pravej strane hlavného oltára. "Na stene nad vchodom do sakristie sa nachádza veľká freska, ktorá zobrazuje Krížovú cestu so 14 zastaveniami, ktorá bola v 70. rokoch minulého storočia zamaľovaná. Odvtedy je zakrytá vrstvou bieleho vápna," povedal bývalý kostolník.

Na oboch stranách presbytéria sa nachádzajú chórové lavice, ktorých súčasťou sú štítové znaky rádu antonitov. "V laviciach sedávali predstavení a priori kláštora. V kostole sa nachádzali aj štaluny, teda goticky vyrezávané kreslá. Tie však boli odvezené do múzea na Bratislavský hrad," uzavrel Novotný.

 

Jeden z najstarších mostov

V obci sa nachádza aj jeden z najstarších mostov na Spiši, ktorý je ešte stále funkčný. Podľa slov starostu pochádza z 13. storočia. "V 80. rokoch minulého storočia bol v spodnej časti zrekonštruovaný, nakoľko cez neho viedla hlavná cesta. Po vybudovaní obchádzky a odklone hlavnej cesty mimo obec začal most chátrať," priblížil Faltin.

 

Text a foto: TASR

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.8/5 (4 hlasov)

Štvrtok, 14. december. 2017. Meniny má Branislava, Bronislava.

Najnovšie príspevky

Foto dňa